Vladimír Bačišin: Dlhy eurozóny sa budú musieť reštrukturalizovať

16. 07. 2010, Vladimír Bačišin

Európska únia vznikala ako politický projekt. Politike sa podriadil aj vznik eurozóny. Dostali sa do nej aj krajiny, ktoré do eurozóny nepatria. Menová politika by mala byť zosúladená s rozpočtovou politikou. V Európskej únii nie. Existujú v nej krajiny, v ktorých vzhľadom na výkonnosť tej-ktorej ekonomiky je spoločná mena euro podhodnotená alebo nadhodnotená. Je pravdepodobné a viac ako zrejmé, že Európska únia nebude môcť v budúcnosti existovať bez spoločnej rozpočtovej politiky. Rozpočtová politika by mala mať prinajmenej spoločné rámce, v ktorých sa budú pohybovať deficity jednotlivých krajín. Stačilo by aspoň to, aby sa dodržiavali hodnoty schodkov, ktoré určujú maastrichtské kritériá. Ak by sa plnili v minulosti a nekamuflovala sa štatistika, eurozóna by bola dnes niekde inde.
Ak niektoré štáty nie sú schopné splácať úvery, tie sa budú musieť v budúcnosti reštrukturalizovať. Znamená to, že týmto krajinám budú musieť byť odpustené časti úrokov a časť dlžnej sumy. Jediným problémom je to, ako a kedy to urobiť. Reštrukturalizácia by sa mala urobiť čo najskôr. Akékoľvek odďaľovanie ekonomického problému znamená, že stúpajú náklady na jeho vyriešenie. Ukazuje to vývoj na finančných trhoch. Neriešenie dlhov znamená, že sa zvyšuje rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou pôžičiek (dlhopisov) štátov, ktoré majú problémy s hospodárením. Akékoľvek váhanie a s prepáčením „politické táranie“ nie je prospešné pre finančné trhy. Medzi táranie patria výroky o tom, že záchrana krajiny, ktorá má problémy s dlhmi, znamená len to, že sa zachraňujú banky, ktoré nakúpili dlhopisy (pôžičky) tejto krajiny. Autori týchto výrokov často čerpajú zo studnice jednoduchých, priamočiarych a radikálnych riešení. Tieto názory sa objavili aj koncom deväťdesiatych rokov, keď sa ozdravovali slovenské komerčné banky. V tom čase prišla na Ministerstvo financií SR skupina ekonómov, ktorí tvrdili, že najväčšie slovenské banky treba nechať skrachovať... a basta. Neviem si predstaviť, ako by v tej-ktorej krajine fungovala reálna ekonomika, v ktorej skrachujú banky, v ktorých má účty väčšina podnikov. Ani si neviem predstaviť, čo by sa stalo, ak by guvernér centrálnej banky povedal niečo v tomto duchu: „Milí občania! Tieto a tieto banky nám skrachovali!“ A už vôbec si neviem predstaviť, ako by reagovali na tieto slová finančné trhy. Tie sú citlivé na akúkoľvek informáciu.
Preto všetkým krajinám eurozóny nezostáva nič iné, než sa starať o zdravie spoločnej meny. Môže to byť vytváraním garančných mechanizmov, záchranných fondov, či veriteľských klubov alebo reštrukturalizačných inštitúcií. Slovenská republika má v Európskej únii takú váhu, ktorá zodpovedá veľkosti a výkonnosti jej ekonomiky. Jedno z pravidiel ekonomiky hovorí, že každý môže skákať do výšky svojho platu. Platí to aj o postavení Slovenska a jeho mieste v Európskej únii. „Svalnaté reči“ sa môžu rozprávať voličom, a nie najvyšším predstaviteľom Európskej komisie. Ich autori by si mali uvedomiť, že ak by Slovensko nepristúpilo na opatrenia Európskej únie, ktoré sa označujú ako záchranný val, alebo ak nepožičia Grécku finančné prostriedky, môže to spôsobiť, že Slovensko nebude nikto v Európskej únii vnímať ako seriózneho partnera. V konečnom dôsledku zablokovanie podobných mechanizmov znamená aj zánik spoločnej meny eura. Nikto z tých, ktorí dnes hovoria o tom, že tieto mechanizmy sa mu nepáčia, nevystupoval proti prijatiu eura Slovenskou republikou. Spoločná mena je niečo ako rodinný rozpočet. Všetci členovia sa musia deliť aj o výhody, ale aj o nevýhody, ktorými je spoločné riešenie problémov eurozóny.

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.