Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1993 Robert W. Fogel, Douglas C. North (za nový prístup vo výskume ekonomických dejín aplikovaním ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetliť hospodárske a inštitucionálne zmeny)

30. 12. 1993, preklad z www.nobelprize.org: Marek Kálovec

Moderní ekonomickí historici prispeli k rozvoju ekonomických vied prinajmenšom v dvoch smeroch: skombinovaním teórie a kvantitatívnych metód a konštruovaním a rekonštruovaním databáz resp. tvorením nových. To umožnilo vrátiť sa k predošlým výsledkom a prehodnotiť ich, čo znamenalo nielen lepšie pochopenie minulosti, ale prispelo tiež k eliminácii irelevantných teórií. Ukázalo sa, že tradičné teórie musia byť nahradené alebo pozmenené, aby nám umožnili pochopiť ekonomický rast a hospodárske zmeny. Ekonomickí historici sa často zaoberajú ďalekosiahlymi problémami, ktorých riešenia si vyžadujú interdisciplinárny prístup a integráciu ekonómie, sociológie, štatistiky a histórie. Robert Fogel a Douglas North sú tými, ktorí v integrácii vied dospeli najďalej. Stali sa pioniermi v smere, ktorý sa v dejinách ekonómie nazýva „nové ekonomické dejiny“ alebo kliometria, t.j. výskum, ktorý obsiahol ekonomickú teóriu, kvantitatívne metódy, testovanie hypotéz, protichodné alternatívy a tradičné techniky ekonomickej histórie s cieľom vysvetliť ekonomický rast a pokles. Ich práca prehĺbila naše poznatky o základných oblastiach výskumu – ako, prečo a kedy sa objavujú ekonomické zmeny.

Práca Roberta Fogela je zameraná predovšetkým na úlohu železníc v ekonomickom vývoji Spojených štátov, na dôležitosť otroctva ako inštitúcie a jeho ekonomickej úlohy v USA a na štúdie historickej demografie.

Douglas Northsa venoval dlhodobému rozvoju Európy a USA a v posledných prácach analyzoval úlohu inštitúcií v ekonomickom raste.

Vedeckým prielomom bola Fogelova publikácia (1964) o úlohe železníc v americkej ekonomike. Joseph Schumpeter a Walter W. Rostow už skôr tvrdili, že moderný ekonomický rast je výsledkom určitých objavov, ktoré hrali významnú rolu v ekonomickom rozvoji. Fogel testoval túto hypotézu s výnimočnou presnosťou a vyvrátil ju. Suma mnohých špecifických technických zmien – skôr ako niekoľko veľkých inovácií – determinovala tento ekonomický rozvoj. Pokladáme za intuitívne prijateľné to, že veľké transportné systémy hrajú rozhodujúcu úlohu v ekonomickom rozvoji. Fogel skonštruoval hypotetickú alternatívu, tzv. kontrafaktickú historiografiu, v ktorej porovnával súčasné smerovanie udalostí s hypotetickým s cieľom umožniť posúdiť dôležitosť železníc. Zistil, že neboli nevyhnutne potrebné pre vysvetlenie ekonomického rozvoja a že ich vplyv na rast HNP bol menší ako tri percentá. Použitie kontrafaktických argumentov a cost-benefit analýzy z Fogela spravilo inovátora ekonomickej historickej metodológie.

Fogelov horlivý kriticizmus vlastných zdrojov a jeho využitie najrôznejších zdrojov historických materiálov znamenalo veľmi ťažkú pozíciu pre kritikov jeho práce výlučne na empirickom poli. Ako ukázal, je to skôr nedostatkom relevantných dát ako relevantnej teórie, čo sa stáva najväčším problémom pri výskumnom procese. Fogelove použitie kontrafaktickej analýzy v smerovaní udalostí a jeho majstrovské využitie kvantitatívnych techník v kombinácii s ekonomickou teóriou malo podstatný vplyv na pochopenie ekonomických zmien.

Fogelova druhá publikácia (1974) zaznamenala väčší záujem a kontroverzie. Bola venovaná otroctvu ako inštitúcii a jeho úlohe v ekonomickom vývoji Spojených štátov. Fogel ukázal, že zaužívaný názor o neefektívnosti a neprofitabilite otroctva ako predkapitalistickej organizácii bol nesprávny. Táto inštitúcia nezlyhala na základe ekonomickej slabosti, ale politických rozhodnutí. Fogel dokázal, že systém ako taký bol napriek jeho nehumánnosti ekonomicky efektívny.

Jeho výnimočné schopnosti pri testovaní všetkých možných zdrojov a jeho pioniersky metodologický prístup umožnili Fogelovi na jednej strane prehĺbiť naše poznatky o inštitucionálnom výkone a dezintegrácii a na strane druhej obnoviť metódy výskumu. Obe publikácie o železniciach ako aj otroctve donútili výskumníkov prehodnotiť všeobecne akceptované závery a niekoľko kníh z ekonomickej histórie bolo podrobne preskúmaných v kontexte nových poznatkov.

Treťou oblasťou Fogelovho výskumu bola ekonomická demografia, predovšetkým meniaca sa miera mortality v priebehu dlhého časového obdobia a jej vzťah k zmenám v životnom štandarde v priebehu posledných storočí. Tento projekt bol menej kontroverzný ako predošlé a je tak interdisciplinárny ako medzinárodný, keďže jeho súčasťou bolo množstvo spolupracovníkov z viacerých krajín. Jeho záverom je, že menej ako polovica z poklesu miery mortality môže byť vysvetlená lepšími štandardmi výživy pred rozvojom modernej medicíny. To však necháva väčšiu časť poklesu mortality nevysvetlenú. Podľa Fogela systematická analýza si vyžaduje integrované štúdium miery mortality, morbidity, príjmov potravy a individuálneho štúdia ľudského tela. Pre dosiahnutie stanovených cieľov je tak podľa Fogela nevyhnutná kombinácia biomedicínskych a ekonomických techník. Už v súčasnosti je však evidentné, že jeho analýza bude mať dopad na ekonomický výskum na viacerých úrovniach.

V roku 1961 prezentoval Douglas North model ekonomického rastu v Amerike pred rokom 1860, ktorý ovplyvnil smer ďalšieho výskumu a to nielen v Spojených štátoch. Vychádzajúc z modelu založeného na exporte, ktorý formuloval už predtým, North analyzoval ako jeden sektor (plantáže s bavlnou) stimuloval rozvoj v ďalších oblastiach a viedol k špecializácii a interregionálnemu obchodu.

V roku 1968 North predstavil článok o produktivite v námornej doprave, ktorý sa stal jedným z najcitovanejších vedeckých prác v ekonomickej histórii. V článku ukázal, že organizačné zmeny mali významnejšiu úlohu v porovnaní s technickými zmenami. North stále viac zdôrazňoval, že ekonomické, politické a sociálne faktory musia byť braté do úvahy v prípadoch, kedy sa snažíme pochopiť rozvoj inštitúcií, ktoré hrali významnú rolu v ekonomickom raste a ako boli tieto inštitúcie ovplyvnené ideologickými a neekonomickými faktormi. North pripomína, že ak je politická ekonómia teóriou výberu za daných predpokladov a istých obmedzení, potom cieľom ekonomickej histórie je teoretizovať o jej vývoji. North upozornil na to, že existuje riziko, že ekonomická analýza sa stane ahistorickou ak sa abstrahuje od časového faktora a konfliktov v spoločnosti. Systematická analýza inštitucionálnych zmien v historickej analýze by mohla predstavovať spôsob ako dosiahnuť korekciu daného rizika.

Vo viacerých knihách (1971, 1973, 1981) North demonštroval úlohu inštitúcií vrátane vlastníckych práv. Bol priekopníkom v tzv. „novej inštitucionálnej ekonómii“. Podľa Northa nové inštitúcie vznikajú v situácii kedy skupiny v spoločnosti pre seba vidia prospech zo zisku, ktorý je nemožné realizovať za existujúcich podmienok. Ak externé faktory umožnia nárast v príjmoch, ale bránia tomu inštitucionálne faktory, vzniká dobrá príležitosť pre nové inštitucionálne usporiadanie. North testoval túto hypotézu na vývoji USA počas devätnásteho storočia a ukázal ako by poľnohospodárska politika, bankovníctvo, doprava, atď. mohli byť vysvetlené prostredníctvom inštitucionálneho usporiadania. V nasledujúcej knihe sa zaoberal vývojom v západnej Európe od stredoveku do 18. storočia a ukázal, že ekonomické motívy, založené na individuálnych vlastníckych právach, boli nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Zmeny relatívnych cien a výkyvy v raste populácie viedli k inštitucionálnym zmenám. Rýchlejší proces industrializácie v Anglicku a Holandsku závisel od faktu, že určité konzervatívne inštitúcie ako cechy boli slabé. Súkromné vlastnícke práva boli v týchto krajinách garantované na rozdiel od Španielska, kde nedostatok inštitúcií viedol k dlhodobej stagnácii. Inovácie, technické zmeny a ďalšie faktory, ktoré sa všeobecne považujú za vysvetľujúce, podľa Northa nie sú dostačujúce. Sami o sebe sú totiž súčasťou procesu rastu a nie sú schopné ho vysvetliť. Efektívne ekonomické organizácie sú kľúčové v ekonomických zmenách. „Inštitúcie sú súbory alebo pravidlá, procedúry negociácií a morálne a etické správanie sa jednotlivcov v záujme maximalizácie bohatstva alebo užitočnosti hlavných predstaviteľov.“

V jeho poslednej knihe (1990) North kladie základnú otázku prečo sú niektoré krajiny chudobné a iné bohaté. „Inštitúcie poskytujú základnú štruktúru pomocou ktorej ľudstvo v priebehu storočí vytvorilo pravidlá fungovania a pokúsilo sa zredukovať neurčitosť vo výmene. Spolu so zapojením technológie determinujú transakcie a transakčné náklady a od tohto bodu ziskovosť a uskutočniteľnosť vzťahov v ekonomickej aktivite.“ Väčšie inštitucionálne zmeny sa objavujú pomaly odkedy sú inštitúcie výsledkom historickej zmeny, ktorá formuje ľudské správanie. Čím väčšia je inštitucionálna neurčitosť, tým väčšie sa stávajú transakčné náklady. Nedostatok príležitostí pri uzatváraní kontraktov a ďalších inštitucionálnych dohôd je príčinou ekonomickej stagnácie tak v súčasnosti sa rozvíjajúcich ekonomikách ako aj niekdajších socialistických krajinách. North sa pokúsil vysvetliť problémy, s ktorými sa stretávajú tieto krajiny pomocou analýzy politickej a právnej štruktúry pre ekonomický rast. V práci kladie základné otázky zaoberajúce sa vzťahmi medzi ekonomickými zmenami, technickým rozvojom a inštitucionálnymi podmienkami. Ukazuje na problémy v prístupe neoklasickej ekonómie v snahe vysvetliť ekonomický rast a silu v použití tejto teórie v kombinácii s prístupmi, ktoré sám navrhol. North donútil ekonómov znova sa zamyslieť nad tým, kedy sú ekonomické zákony dostačujúcim vysvetlením daných problémov a kedy musia byť brané do úvahy ďalšie faktory.

North podobne ako Fogel inšpiroval veľké množstvo vedeckých výskumníkov. Jeho neustále zdôrazňovanie tvrdej teórie spolu s kladením dôrazu na úlohu inštitúcií ovplyvnilo nielen ekonomických historikov, ale aj ekonómov a vedcov politických vied. Fogel je považovaný za empirika, ktorý nikdy nenechá žiadne zdroje nepreskúmané. Northa je možné porovnať s tými laureátmi, ktorí obdržali ceny za čisto teoretické práce. North je inšpirátor, výrobca ideí, ktorý identifikuje nové problémy a ukáže ako sú ekonómovia schopní riešiť tie staré efektívnejšie.

Fogel a North obnovili výskum v ekonomickej histórii rôznymi spôsobmi, na jednej strane ho postavili do pozície tvrdej a prísnej vedy a na strane druhej mu vdýchli čaro teoretického vedomia.

 

 

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.