Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1996 James A. Mirrlees, William Vickrey (za významný prínos v ekonomickej teórii motívov v podmienkach asymetrických informácií)

30. 12. 1996, preklad z www.nobelprize.org: Marek Kálovec

Informácie a očakávania

Jedna z najvýznamnejších a stále sa vyvíjajúcich oblastí ekonomického výskumu v poslednom období dala vzniknúť situáciám, kde subjekty rozhodovania disponujú odlišnými informáciami. Asymetria informácií sa objavuje v rôznom kontexte. Napríklad banka nedisponuje dokonalými informáciami o podmienkach budúceho príjmu dlžníka; majitelia firmy nemusia mať rovnako detailné informácie o nákladoch a súťažných podmienkach ako výkonný riaditeľ; poisťovacia spoločnosť nemôže plne pokryť zodpovednosť majiteľov poisteného majetku rovnako ako nie je schopná ovplyvniť externé efekty, ktoré majú v konečnom dôsledku vplyv na riziko škody; aukcionár nemá úplné informácie o záujme platby potenciálnych kupujúcich; vláda musí formovať daňový systém a to bez znalosti individuálnej produktivity jednotlivcov; atď.

Neúplné a asymetricky distribuované informácie majú významný dopad hlavne v zmysle toho, že informačná výhoda môže mať strategický význam. Výskum v oblasti ekonómie informácií sa preto zameral na otázku ako kontrakty a inštitúcie môžu byť dizajnované s cieľom vyrovnať sa s rôznymi motívmi a kontrolovať problémy. To generovalo lepšie pochopenie trhu poistenia, úverov, aukcií, internej organizácie firiem, foriem mzdy, daňových systémov, sociálneho poistenia, konkurenčných podmienok, politických inštitúcií, atď.

Tohtoroční laureáti položili základy pre skúmanie týchto oblastí pomocou analytickej práce kde informačná asymetria je kľúčovým komponentom. Významná časť výskumu Williama Vickreya sa zamerala na vlastnosti rôznych typov aukcií a spôsobu, ako môžu byť najlepším spôsobom navrhnuté, aby generovali ekonomickú efektívnosť. Jeho práca poskytla základ pre živé pole skúmania, ktoré bolo neskôr rozšírené o praktické aplikácie, ako aukcie s cennými papiermi a licencie. Koncom 40. rokov 20. storočia Vickrey formuloval model, ktorý indikoval ako môže byť daňový systém navrhnutý spôsobom, ktorý by garantoval rovnováhu medzi efektívnosťou a majetkom. O štvrťstoročie neskôr záujem o tento model vzrástol po tom, čo James Mirrlees objavil riešenie problémov spojených s optimálnymi daňami z príjmu. Mirrlees si skoro uvedomil, že jeho metóda by mohla byť aplikovaná na ďalšie oblasti s podobnými problémami. Model sa preto stal významným príspevkom modernej analýzy komplexných problémov informácií a motívov. Mirrleesov prístup sa stal hodnotný v hlavne v situáciách nie je možné zaznamenať správanie sa ostatných agentov, tzv. morálny hazard.

Zdaňovanie príjmov

Filozofi, ekonómovia a vedci politických vied sa zaoberali princípmi zdaňovania príjmov dlhú dobu. Rôzne princípy spravodlivosti počas tohto obdobia formovali štruktúru daní. V eseji publikovanej v roku 1897 profesor z Oxfordu Francis Y. Edgeworth prijal utilitársky prístup k bohatstvu, ktorý spočíva v tom, že všetky rozdiely v príjmoch by mali byť neutralizované a je preto potrebné využiť silno progresívne nastavenie daňových sadzieb. Vickreyova analýza z polovice 40-tych rokov poukázala na fakt, že progresívne zdaňovanie by malo vplyv na individuálne motívy. Preto preformuloval problém s rešpektom k obom motívom – že každý jednotlivec berie do úvahy nastavenie daňových sadzieb pri výbere práce a s rešpektom k asymetrii informácií – že v skutočnosti produktivita jednotlivcov nie je vláde známa. Formuloval tiež principiálne riešenie problému, no neuspel však v jeho matematickom vyjadrení.

Trvalo 25 rokov, kým bol problém znovu analyzovaný Jamesom Mirrleesom, ktorý ho riešil spôsobom, ktorý založil ďalšie predpoklady pre analýzu širšieho spektra ekonomických otázok kde sú asymetrické informácie primárnym komponentom. Mirrlees identifikoval kritické podmienky (známe ako jednoduchý prechod), ktoré drasticky zjednodušuje problém a umožňuje lepší prístup k jeho riešeniu. Jeho analýza rovnako dokázala obsiahnuť podstatu všeobecného princípu, tzv. princíp odhalenia, podľa ktorého riešenie problému motívov v podmienkach neúplných informácií spočíva v limitovanej triede tzv. alokačných mechanizmov, ktoré nútia všetkých jednotlivcov odhaliť súkromné informácie spôsobom, ktorý nie je v rozpore s ich osobných záujmom. Aplikovaním tohto princípu sa stáva oveľa jednoduchším navrhnúť optimálne kontrakty a ďalšie riešenia problémov motívov. Malo to z tohto hľadiska významný dopad vo forme symbolickej liečby pre mnohé problémy ekonomickej teórie.

Morálny hazard

Už dlhú dobu je dobre známym problémom súvisiacim s poistením skutočnosť, že škoda na poistenom majetku závisí nielen na externých faktoroch, ako počasie a pokus o vlámanie, ale aj od záujmu a starostlivosti oň zo strany vlastníka, čo sa stáva pre poisťovaciu spoločnosť nákladné z hľadiska monitoringu. Podobný problém sa vyskytuje v prípade rôznych typov sociálneho poistenia. Dobré a štedré poistenie môže mať za následok vyššie riziko a ovplyvniť správanie sa jednotlivcov vo vzťahu k ich majetku. Množstvo ďalších dvojstranných vzťahov zahŕňa výstup, ktorý je čitateľný pre obe strany, kde ale závisí od opatrení jednej zo strán (agentov) a nemôže byť kontrolovaný stranou druhou a ktorý rovnako závisí od náhodnej premennej. Vo vzťahu medzi vlastníkom a manažmentom firmy by napríklad opatrenia mohli znamenať pracovné nasadenie exekutívy, výstupom by bol zisk spoločnosti a náhodnú premennú by mohli predstavovať trhové alebo produkčné podmienky. Vlastníci tak poisťovacej spoločnosti ako aj firmy majú záujem vybrať si formu kompenzácie, kontrakt, ktorý dáva agentom motívy konať v súlade so záujmom vlastníkov, a to napríklad maximalizáciou očakávaných ziskov.

Technické problémy pri analýze problematiky morálneho hazardu sú podobné problémom zdaňovania príjmov, na ktoré poukázal Vickrey a ktoré riešil Mirrlees. V polovici 70-tych rokov Mirrlees načrtol spôsob pre analýzu, ktorá naberala na významnosti. Zaznamenal, že správanie sa agentov nepriamo implikuje výber možností rôzneho výstupu. Podmienky pre optimálne podmienky kompenzácie preto poskytujú informačnú pravdepodobnosť o výbere agenta a rozsah, v akom by poistenie malo byť obmedzené s cieľom ochrániť agentov s vhodnými motívmi. Pri tvorbe motivačnej schémy sú principiálnym bodom náklady na tvorbu motívov agentov konať v záujme vlastníka. Čím je vyššia citlivosť agentov na potrestanie a väčší rozsah informácií o ich výbere zahrnutých v konečnom produkte, tým sú tieto náklady nižšie. To je obsiahnuté v kontrakte; agent znáša časť nákladov nežiaduceho výstupu alebo obdrží časť zisku zo želateľného výstupu. Vlastníci tak majú záujem starať sa o poistený majetok takmer rovnako, ako by bol nepoistený, a exekutíva manažuje spoločnosť spôsobom, akoby bola ich vlastná.

Aukcie

Asymetrické informácie sú tiež základným komponentom aukcií, kde potenciálni kupujúci majú limitovanú znalosť o hodnote aktív určených na predaj. Vickrey analyzoval podmienky rôznych typov aukcií v štúdiách z roku 1961 a 1962. Mimoriadnu pozornosť venoval aukcii tzv. druhej ceny, dnes známej ako Vickreyova aukcia. V tomto type aukcie je predmet vydražený kupujúcim, ktorý ponúkol najvyššiu cenu, avšak zaplatí cenu za druhú najvyššiu ponuku. Toto je príklad mechanizmu, ktorý odhaľuje skutočné individuálne záujmy zaplatiť. S cenou ponúknutou nad úroveň reálneho ohodnotenia subjekt podstupuje riziko, že niekto ďalší pristúpi k rovnakej akcii a bude nútený nakúpiť so stratou. A naopak, ak jednotlivec vyhlasuje cenu nižšiu ako je reálne ochotný ponúknuť, riskuje, že niekto iný nakúpi predmet aukcie za cenu nižšiu, ako je on reálne ochotný ponúknuť. Preto v tomto type aukcie je v najlepšom záujme jednotlivca transparentne predstaviť svoju ponuku. Aukcia je rovnako sociálne efektívna. Predmet aukcie smeruje k jednotlivcovi, ktorý má najväčší záujem, a ten platí náklad za sociálnu príležitosť, čo predstavuje druhá najvyššia ponúknutá cena. Ďalší výskumníci neskôr rozvinuli podobné princípy s cieľom odhaliť skutočný záujem o verejné projekty. Vickreyova analýza preto nebola len prelomom v teórií aukcií, priniesla tiež fundamentálny pohľad na tvorbu alokačného mechanizmu zdrojov zameraného na poskytovanie sociálne želateľných motívov.

Ďalšie príspevky

James Mirrlees a William Vickrey navyše prispeli aj k ďalším oblastiam ekonomickej vedy. V spolupráci s amerických ekonómom Petrom Diamondom Mirrlees analyzoval štruktúru spotrebných daní vo svete, kde daňové kliny majú za následok nárast sociálnej neefektívnosti. Prišli s vysoko univerzálnym výsledkom ukazujúc, že za relatívne všeobecných podmienok je možné udržiavať plnú produkčnú efektívnosť. V konkrétnych podmienkach to znamená, že malé otvorené ekonomiky by nemali zavádzať clo na zahraničný obchod a že dane na výrobné faktory, ako práca a kapitál, by nemali byť vyberané na produkčnej, ale spotrebnej úrovni. Druhý z návrhov mal významný dopad na projektovanie a nastavenie hospodárskej politiky v rozvojových krajinách. V práci s britským ekonómom Ianom Littleom a na základe práce s Diamondom Mirrleesom nastavil kritériá pre hodnotenie rozvojových projektov.

Efektívne oceňovanie verejných služieb predstavovalo významnú oblasť pre vedeckú činnosť Williama Vickreya. Nielenže mal signifikantný prínos pre ekonomickú teóriu, ale – na rozdiel od mnohých vynikajúcich teoretikov – svoje teoretické predpoklady rozvinul do ich praktickej aplikácie. Príkladom je známa Vickreyova štúdia o poplatkoch za podzemný dopravný systém mesta New York z 50-tych rokov. Jeho návrh bol prvým pokusom o efektívne oceňovanie verejných služieb za podmienok plného krytia nákladov na prevádzku. Jeho štúdia reprezentuje viac, ako len vylepšenie na princípe lepšieho oceňovania (tzv. Ramseyho oceňovania), je tiež fascinujúca v každom detaile.

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.