Vladimír Bačišin: Ludwig von Mises je rovnako aktuálny ako v minulosti

16. 11. 2009, Vladimír Bačišin

Nedávno uplynulo šesťdesiat rokov odo dňa keď uzrela svetlo sveta hlavná kniha jedného z najvýznamnejších ekonómov minulého storočia Ludwiga von Misesa Human Action (Ľudská činnosť) známeho ako dôsledného zástancu princípu ekonomickej slobody.  Počas toho výročia sa nehodí o ňom hovoriť ako o duchovnom otcovi určitej politickej doktríny, kitorú si časti privlastňujú tí, ktorí sa jej nepridŕžajú v reálnom živote. O Misesovi treba v prvom rade hovoriť ako o neštandardnom vedcovi a s veľmi originálnym pohľadom na ekonomickú vedu.
Ludwig von Mises je predovšetkým významným ekonómom  XX. storočia a posledným predstaviteľom starej rakúskej školy, školy Eugena von Böhm-Bawerk a Carla Mengera, ktorá mala svoju základňu na Viedenskej univerzite.  Zároveň je prvým predstaviteľom novej rakúskej ekonomickej školy, ktorá rozkvitla v druhej polovici minulého storočia vďaka jeho žiakom v USA. V typickom univerzitnom kurze sa dozviete, že zásluhou rakúskej školy je teória hraničnej užitočnosti. Neskôr sa táto teória integrovala do ekonómie, ktorá sa označuje pojmom mainstream (stredný prúd), a považuje sa za nevyvrátiteľný fakt. Teóriu začal konštruovať Carl Menger a dielo dokončil práve Ludwig von Meises.
Rakúska škola hľadala odpoveď na starú otázku, ktorú položili ešte Say a Ricardo. Je ekonomická veda empirickou vedou podobne ako prírodné vedy, alebo je apriórnou vedou tak ako matematika? Máme hľadať  ekonomické pravdy v sume obklopujúcich nás faktov, alebo máme robiť deduktívne závery z niekoľkých predpokladov, ktoré sú očividné sami o sebe.
Súčasná ekonomická veda iśla cestou, ktorú navrhol Say. Nasleduje program, ktorý určil Milton Friedman v svojom známom článku Metodológia pozitívnej ekonomickej vedy. Jej myšlienka je v tom, že ekonómia by mala nasledovať príklad prírodných vied: navrhovať hypotézy a testovať ich na množstve empirických údajov.
Mises hovoril, že tento prístup je neplodný. Podľa neho v ekonomike niet „faktov“ v takom istom zmysle ako v prírodných vedách. V prírodných vedách môžeme jeden faktor ovplyvňujúci systém izolovať, a ostatné faktory nezmeníme. Každý z pozorovaných dôsledkov môžeme spojiť s presne určenou príčinou.  Práve to aj bude faktom, na základe ktorého môžeme začať stavať teóriu.
To však neplatí pre ľudskú činnosť, či konanie ľudí. Situácie, ktoré niekto pozoruje z hľadiska metódy Miltona Friedmana sú unikátne. Každá historická udalosť je výsledkom vplyv nekonečného množstva faktorov. Ak vychádzame z poznatkov o tejto udalosti, nemôžeme presne určiť aký faktor ho zapríčinil a akým smerom pôsobil. Práve preto ľudia, ktorí majú rôzne ekonomické názory môžu jednu a tú istú udalosť vykladať absolútne protichodne. Aj samotný Friedman v článku hovorí o údajoch o inflácii. Keď sa v istých obdobiach zväčšilo množstvo peňazí v ekonomike, stúpali ceny, ale boli aj obdobia keď sa zväčšenie zásoby peňazí neznamenalo zvýšenie cien, aspoň určite nie všetkých.
Metóda prírodných vied, ktorá predpokladala overenie hypotéz vďaka pozorovaným faktom, nie je vhodná pre ekonomický výskum. Čo je teda správna metóda?
Mises dáva odpoveď aj na túto otázku. Nemáme „vonkajšie“ fakty, ktoré sú nám schopné dať adekvátnu predstavu o silách, ktoré ovplyvňujú ľudskú činnosť. Máme však unikátnu možnosť, ktorá neexistuje v prírodných vedách, máme možnosť pozorovať ľudskú činnosť zvnútra, pretože my sami sme ľudia. Táto okolnosť nám umožňuje získať určité základné údaje o ľudskej činnosti. Mnohé z týchto poznatkov sa dajú zovšeobecniť a platia pre všetkých ľudí. Ako ukázal Mises, aj to je málo na to, aby sa mohla skonštruovať celostná teória ľudskej činnosti, ktorá bude zahŕňať všetky oblasti ekonomickej vedy.
Táto teória sa konštruuje výlučne deduktívnou metódou, na základe východísk, ktoré sú zjavné a očividné. Poznanie o ich pravdivosti môžeme získať práve vďaka nášmu unikátnemu poznaniu a podstate ľudskej činnosti.
História všetko postaví na správne mieste. Ekonomický „stredný prúd“ bol založený na omylných východiskách teórie poznania. Stačí si spomenúť na to, že laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Samuelson v roku 1989 dokazoval, že sovietska ekonomika v najbližšom čase predbehne sovietsku. Mises predpokladal krach sovietskej ekonomiky už v roku 1921 Ak vezmeme do úvahy súčasné udalosti, pre všetkých ekonómov stredného prúdu bola súčasná kríza niečím úplne neočakávaným, nie však pre predstaviteľov rakúskej školy. Preto sa dá smelo povedať, že kniha Human Action Ludwiga vo Misesa je aktuálna rovnako dnes ako pre šesťdesiatimi rokmi.

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.