Gabriela Dováľová: Deflácia – liek alebo choroba?

07. 09. 2010, Gabriela Dováľová

V súčasnosti sa diskutuje o tom, či v najbližšom období postihne svetovú ekonomiku deflácia, alebo nie, a o tom, aké dôsledky so sebou prinesie, či je prospešná alebo nie, poprípade či je prospešnejšia ako inflácia, alebo nie. Na túto problematiku neexistuje jednotný názor. Podľa rakúskej školy existujú štyri základné typy deflácie. Všeobecný pokles cien v ekonomike, ktorý je spôsobený dynamickým technologickým pokrokom, predstavuje rastovú defláciu. V dôsledku zavedenia nových technológií v podnikoch sa zvyšuje produktivita práce, a tým sa znižujú jednotkové náklady práce. Takto vzniká priestor pre taký pokles cien, ktorý neohrozuje investičnú aktivitu a ani ziskovosť firiem. Druhý faktor spôsobujúci defláciu, ktorá podporuje ekonomickú prosperitu a blahobyt, predstavuje podľa predstaviteľov rakúskej školy hromadenie množstva hotovostných peňazí. Ide o typ deflácie ovplyvnený množstvom hotovostných peňazí v obehu. Deflácia spojená s bankovými úvermi je spôsobená poklesom ponuky peňazí v dôsledku náhleho zníženia rezerv bánk v obdobiach, keď si veritelia začali nárokovať na svoje peniaze v čase finančných kríz. V dôsledku tohto dochádza k rastu hodnoty peňazí, čo podľa rakúskej školy pozitívne vplýva na hospodárstvo. Jediným typom deflácie, ktorý negatívne vplýva na ekonomiku, je podľa rakúskej školy konfiškatórna deflácia. Tento typ deflácie zahŕňa nezákonnú konfiškáciu hotovosti ľudí prostredníctvom politickej moci. Opačný názor na defláciu mal J. M. Keynes, ktorý sa v Traktáte o menovej reforme (1923) zaoberal inflačnými aj deflačnými dôsledkami, pričom oba procesy považoval za nežiadúce. Podľa neho oba procesy vedú k prerozdeľovaniu bohatstva medzi rôznymi vrstvami spoločnosti. Uprednostňoval stabilitu cien, avšak v prípade nevyhnutnosti infláciu pred defláciou, najmä z toho dôvodu, že rastúce ceny podnecujú investičnú aktivitu, pokým deflácia predstavuje prekážku investíciám a podnikateľským aktivitám.
Deflácia podľa Keynesa pôsobí negatívne v tom, že presúva bohatstvo od ekonomicky aktívneho obyvateľstva smerom k pasívnemu.
Týždenník The Economist sa v súčasnosti tiež venuje tejto problematike. Podľa neho sa tiež jednotliví ekonómovia líšia v názoroch na hodnotenie rizika, v závislosti od krajiny a času. Súdiac podľa diskusie na novom online fóre viac ako 50-tich významných ekonómov z celého sveta, ktorú nedávno začal The Economist (www.economist.com/economics/by-invitation), deflácia je veľký krátkodobý problém veľkých a bohatých ekonomík, zatiaľ čo inflácia je okamžitou obavou v mnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách a potenciálnym nebezpečenstvom z dlhodobého hľadiska pre bohaté krajiny. Podľa týždenníka je deflácia nebezpečnejšia ako väčšina foriem inflácie. Keď sa ceny znižujú, spotrebitelia odkladajú nákupy do budúcnosti, znižujú sa výdavky, a opätovne aj ceny. Proti deflácii sa tiež ťažšie bojuje, pretože počas posledných dvoch dekád získali centrálne banky skôr skúsenosti s bojom proti nadmernému zvyšovaniu cien, ako proti ich znižovaniu. Hoci je tiež pravda, že nadmerne zadlžené krajiny sú v pokušení znižovať si dlhy prostredníctvom vyššej inflácie.
Predpokladá sa, že deflácia bude veľmi aktuálna v budúcnosti aj v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Mnohé z nich sú už v súčasnosti prehriate, s rastúcimi cenami a bublinami aktív. Mnohé z nich majú nadmerne uvoľnenú monetárnu politiku. Podľa The Economist je reálna úroková miera negatívna v dvoch tretinách z 25 rozvíjajúcich sa ekonomík. Ich inflačné očakávania sú menej stabilné, takže ceny môžu veľmi rýchlo špirálovite klesnúť.
Naznačuje toto potrebu prísnejšej monetárnej politiky? Centrálne banky Brazílie a Malajzie už začali konať. Ale najdôležitejšia rozvíjajúca sa ekonomika, Čína, naviazala svoju menu na americký dolár, čo obmedzuje jej schopnosť zvyšovať úrokovú mieru. Niektoré krajiny s flexibilnejším výmenným kurzom sa obávajú, že by vyššie úrokové miery viedli k zhodnoteniu ich meny. Podľa The Economist práve silnejšie meny rozvíjajúcich sa ekonomík sú nevyhnutnou časťou vyváženia svetovej ekonomiky, čo by umožnilo oslabeným bohatým ekonomikám vyhnúť sa deflačným tlakom. Ďalej prísnejšia fiškálna politika v rozvíjajúcich sa ekonomikách by pomohla tlmiť tlak na ceny v ich ekonomikách a kontrola kapitálu by mohla byť tiež súčasťou ich obrany, proti náhlemu prílevu zahraničného kapitálu. História však naznačuje, že žiadna z týchto politík nie je a nebude všeliekom, preto bude zaujímavé sledovať, ku ktorému ekonomickému prúdu sa predstavitelia jednotlivých krajín nakoniec priklonia.

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.