Viac solidarity, alebo zodpovednosti v eurozóne?

11. 10. 2018, Viliam Vaškovič

Hospodárska kríza v roku 2008 odhalila viaceré slabiny eurozóny. Na spôsob ako sa s nimi eurozóna vysporiadala existujú rôzne pohľady, od viac či menej kritických po tie ktoré doterajšie opatrenia obhajujú. 

 

Faktom je  že medzičasom boli prijaté a v súčasnosti sa pripravujú viaceré opatrenia snažiace sa posilniť odolnosť eurozóny voči krízovým stavom. Či už ide o sprísnenie rozpočtových pravidiel , spustenie bankovej únie, program poistenia vkladov či posilnenie Europského stabilizačného mechanizmu.

 

Ukazuje sa, že doterajších opatrenia a úvahy sú   ovplyvnené viac principom solidarity, ako principom  zodpovednosti. Akoby spoločné zdielanie rizík zabezpečilo stabilnejšiu eurozónu. Lenže  ak riziko nenesie ten kto ho podstupuje ale ide spoločné riziko, môže to viesť k správaniu typu moralného  hazardu a následne k finačným transférom, ktoré vo výsledku môžu znamenať celkové zníženie výkonnosti eurozóny, 

 

Ak tieto navrhované reformy nebudú dostatočne vyvažené  opatreniami, ktoré zvýšia zodpovednosť hlavne v rizikových krajinách / v oblasti udržateľnosti verejného dlhu, fiškálnej disciplíny,  zlepšenia bilancií bank a  podnikovej sféry /,  navrhované reformy nielen že nepriniesú požadovaný efekt, ale môžu byť kontraproduktívne. 

 

Ignorácia hlavného ponaučenie z predošlej krízy , totiž že neexistovalo  previazanie dodržovania jednotlivých pravidiel na automatizované sankčné mechanizmy, ktoré by v dostatočnom predstihu zabranili rizikovému správaniu niektorých vlád môže vyvolať ďalšie neproduktívne náklady.

 

Spôsob akým sa uberajú doterajšie opatrenia a úvahy vyvoláva obavy, že nedôjde k dostatočnému posilneniu obranyschopnosti systému voči krízovým stavom, ale naopak môže viesť k fatálnemu ohrozeniu finančnej a menovej  stability eurozóny.  

 

 

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.