Gabriela Dováľová: Výzvy trhu práce v Číne

07. 09. 2010, Gabriela Dováľová

V ostatnom desaťročí prešiel trh práce Číny značnou transformáciou. Podiel pracovných miest vo firmách, ktoré nie sú kontrolované štátom, sa zvýšil, zvýšila sa úloha súkromného sektora. Nové zákony na trhu práce boli zavedené v roku 2008 a nahradili legislatívu z roku 1995. Cieľom bolo zvýšenie ochrany zamestnancov na trhu, na ktorom v súčasnosti dominujú súkromní zamestnávatelia. Pracovníci boli vystavení nespravodlivým praktikám zo strany zamestnávateľov, ktorí im častokrát nevyplácali mzdy načas, zamestnanci boli nútení pracovať dlhší pracovný čas bez preplácania nadčasov, iba takmer polovica zamestnancov obdržala pracovnú zmluvu v písomnej forme, zamestnávatelia neboli napojení na systém sociálneho zabezpečenia. Tieto nové zákony by mali posunúť Čínu bližšie ku globálne inšpirovaným pracovným predpisom, ktoré odrážajú všeobecne najlepšiu prax, zdôrazňujú vymožiteľnosť zákona a viacej rozvíjajú mechanizmy riešenia sporov. V roku 2008 nadobudli platnosť zákony, ktoré sa týkali štyroch oblastí: pracovných zmlúv, podpory zamestnanosti, riešenia sporov na pracovisku a sociálneho zabezpečenia.
Kľúčovým sa stáva to, ako sú nová legislatíva a implementované regulácie vykonávané. Inšpektori trhu práce majú stále obmedzené právomoci penalizácie firiem, možné tresty a pokuty sú tak malé, že neposkytujú dostatočne odstrašujúci príklad pre ilegálnu aktivitu na trhu práce. Naviac sa mnohokrát šíria oficiálne regulácie, ktorých právne postavenie nie je jasné. Problémy súvisiace s presadzovaním práva sú v Číne systematické a situáciu sťažuje aj to, že tu neexistuje sloboda združovania zamestnancov a všetky odbory sú pod Jednotným odborovým zväzom Číny, ktorý je pod kontrolou komunistickej strany.
Ďalším negatívom na trhu práce sú nedostatky v štatistických výkazoch. Číne chýbajú základné nástroje ako vhodný merací nástroj zamestnanosti a nezamestnanosti, čo oslabuje výstupy akademických výskumov a vládneho ekonomického rozhodovania a podporuje národné a medzinárodné nedorozumenia o stave na čínskom trhu práce. Čínska vláda nepublikuje medzinárodne porovnateľné miery nezamestnanosti.
Naviac sa objavujú problémy na strane ponuky práce. Výskum uskutočnený Adecco inštitútom a Shanghai Academy of Social Science z roku 2007 ukázal, že čínsky trh práce trpel niekoľkými obmedzeniami na strane ponuky práce, pričom najvýznamnejší je nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Čo sa týka kľúčových zručností, existovala veľká medzera medzi dopytom a ponukou v oblastiach: manažérske zručnosti a manažérsky personál, jazykové znalosti, R&D talenty, certifikované špecializované technické zručnosti, vyšší a stredný technický personál. Na pracovnom trhu chýbali dobre pripravení mladí ľudia. Počet univerzitných absolventov v Číne pribúda tempom takmer 5 miliónov ročne v porovnaní s jedným miliónom v USA. Napriek takémuto rozdielu zahraničné firmy nenachádzajú dostatočné množstvo zamestnateľných ľudí, ktorí by spĺňali stanovené požiadavky. Ďalším problémom je, že lokálnym manažérom bez značných skúseností môže byť zverená senior pozícia a zodpovednosť, ktorá by im v rozvinutých krajinách nikdy nebola zverená, čo sa využíva ako užitočný nástroj na ich dlhšie udržanie vo firme, čím dochádzalo k mzdovej inflácii. Miera participácie pracovnej sily pritom kontinuálne klesala, najmä z dôvodu efektu bohatstva a starnutia populácie.
Trh práce musel čeliť v poslednom období najmä týmto trom šokom: hospodárskemu poklesu v 2008, novým zákonom na trhu práce v rovnakom roku a poklesu exportu. Objavila sa obava z poklesu zamestnanosti, najmä neoficiálnych vidieckych migrantov v mestských častiach, avšak zdá sa, že trh práce sa s týmto problémom dokáže vysporiadať relatívne rýchlo. Vláda reagovala na krízu rýchlo: minimálna mzda bola zmrazená v takmer vo všetkých mestách a tréningové a odborné vzdelávacie programy boli uplatnené v oblastiach, z ktorých migranti pochádzali. Na jeseň 2009 začala zamestnanosť znova rásť. Ekonomický pokles zvýraznil problémy, ktorým čelia neoficiálny migranti, ktorí ako prví strácajú prácu. Udržanie rýchleho rastu bude vyžadovať pokračovanie urbanizácie, a preto migráciu z vidieckych oblastí do mestských častí. Preto je veľkou výzvou odstraňovanie všetkých bariér, ktoré bránia voľnému pohybu pracovných síl v rámci krajiny.
Ďalším problémom je uplatňovanie zákona o minimálnej mzde v praxi. Aj keď existuje zákon o minimálnej mzde, v praxi sa veľmi účinne nepresadzuje. Zatiaľ čo v roku 2005 v piatich najväčších mestách len 1/10 zamestnancov zarábala menej, ako je minimálna mesačná mzda, iba niečo viac ako pätina neoficiálnych migrantov dostala zaplatenú aspoň minimálnu hodinovú mzdu. Dokonca takmer polovica lokálnych pracovníkov zarábala menej, ako je hodinová minimálna mzda.
 Ďalšou veľkou výzvou do budúcnosti ostáva riešenie otázky rozdelenia príjmov. Reformné kroky na trhu práce síce prispeli k ekonomickému rastu, avšak prispeli aj k zvýšeniu príjmovej nerovnosti v krajine. Preto by sa mali reformné kroky upraviť tak, aby pozitívne vplývali aj na príjmovú redistribúciu, ktorá by následne pozitívne vplývala aj na ekonomický rast.

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.