Viliam Vaškovič: Turbulencie nad Európou

13. 05. 2010, Viliam Vaškovič

Tak by sa dali nazvať úvahy týkajúce sa dlhových problémov viacerých krajín EÚ a pomoci Európskej únie Grécku. Hovoria o tom, že problém Grécka sa dá popísať ako učebnicový príklad morálneho hazardu za posledných vyše desať rokov od prijatia eura. S tým sa samozrejme dá súhlasiť. V čom sú viaceré úvahy názorovo odlišné? Sú to hlavne otázky nepripravenosti a oneskorenej reakcie inštitúcií EÚ na riešenie dlhových problémov, spoluzodpovednosti jednotlivých aktérov morálneho hazardu, ako aj skutočnosť, v akej miere ide o systémové zlyhanie.
 
Na čom sa viaceré úvahy zhodujú, je skutočnosť, že za stav dlhového kolapsu sú rozhodujúcou mierou zodpovedné krajiny, respektíve ich politické elity, u ktorých tento problém vznikol alebo im hrozí. Situáciu komplikuje skutočnosť, že sa jedná o krajiny eurozóny. Tu sa otvára viacero otázok. Bol koncept eurozóny konštruovaný tak, aby bol dlhodobo udržateľný, sú kritériá prijatia do eurozóny dostatočne prísne, sú kontrolné mechanizmy ich dodržiavania dostatočné? Aj bez hlbších analýz môžeme obecne povedať s veľkou pravdepodobnosťou, že neboli. Čo je však v súčasnej situácii ešte dôležitejšie, je konštatovanie, že ani súčasne platné pravidlá z úrovne jednotlivých krajín, ako aj z úrovne EK neboli dodržiavané a boli EK tolerované. Medzi ďalšie často kladené otázky patrí to, či je pomoc krajinám s hrozbou dlhového kolapsu dostatočná, aké náklady nás to bude stáť, kto to zaplatí, či by to nemali byť banky a ďalší účastníci kapitálových trhov atď.
 
O nenásytných bankároch a špekulantoch kapitálového trhu sa v poslednom čase toho popísalo dosť papiera. Kritické hlasy pochádzali od časti politickej elity, demagógov a populistov rôzneho razenia, ale aj ľavicovo orientovaných analytikov a výskumníkov. Majú svoj základ predovšetkým v negatívnom postoji k tzv. casino-kapitalizmu, v odlišných ideologických konceptoch. Prekvapujúco dochádza síce k miernejším, ale kritickým vyjadreniam aj zo strany pravicovo orientovaných politikov v súvislosti s financovaním deficitov verejných financií v eurozóne.
 
Základnou vlastnosťou kapitálových trhov je, že financovanie subjektov sa riadi jednoduchým pravidlom. Čím vyššie riziko investície, tým vyšší výnos a opačne. Finanční investori nie sú ani tvorcami hospodárskych politík, ani nezodpovedajú za ich úspešnosť, sú len dôležitou súčasťou trhového systému. Hovoriť o morálnom hazarde účastníkov kapitálového trhu je nepochopením jeho funkcie v trhovej ekonomike, ale aj pokusom preniesť časť zodpovednosti z politickej roviny na jeden z trhových mechanizmov. Kapitálové trhy sú tými poslednými, ktorých možno zaradiť medzi spolupáchateľov dlhového zlyhania. Naopak, nebyť nich, tak nevieme, dokedy by pokračovalo nezodpovedné zadlžovanie viacerých krajín eurozóny. Sú dôležitou neviditeľnou rukou trhu. Pokiaľ ide o bankové subjekty, ako jedného z mnohých účastníkov kapitálového trhu, tie majú stanovené pravidlá „risk managementu“ a každá banka limit na krajiny /Country risk limit/. Pokiaľ ich dodržovali, tak je to v poriadku, ak nie a bolo im to tolerované alebo boli limity zle nastavené, potom treba hľadať problém u iných autorít. Nakoniec reguláciu tohto odvetvia, ako aj dohľad nad finančným trhom určujú politické autority. Existuje tu však obava, že namiesto riešenia systémových zlyhaní tu nastúpi snaha riešiť problém vyššou reguláciou trhov a iných súkromných entít.   
 
Z pozície najvyšších  predstaviteľov EÚ zaznievajú tiež kritické vyjadrenia na ratingové agentúry. Politici aj v tomto prípade sa snažia o zmiernenie vlastnej  politickej zodpovednosti za daný stav. V žiadnom prípade nechcem obhajovať ratingové agentúry, myslím si, že zvýšenie konkurencie by tomuto sektoru pomohlo, nemyslím si však, že za súčasnú situáciu v EÚ nesú zodpovednosť, okrem faktu, že možno bolo potrebné zníženie ratingu Grécka už skôr.
 
Viacero odborníkov navrhuje liečbu Grécka procedúrou Lotyšska. Otázkou, a nie bezvýznamnou, je, či odlišnosti Lotyšska a Grécka vo viacerých parametroch, jej presah na niektoré sektory a krajiny v EÚ a predovšetkým jej hĺbka a možnosť domino efektu v európskom i globálnom rozmere, ako aj procedurálna nepripravenosť Grécka i EK na takúto situáciu, reálne umožňujú použiť podobnú procedúru. O tom, že Grécko je fakticky v bankrote, asi málokto pochybuje. Pomoc MMF a eurozóny je v podstate fixáciou rizikovej prirážky na obdobie troch rokov a poskytnutie priestoru Grékom na realizáciu ozdravného programu. Do akej miery sa to Grékom podarí a aké náklady to bude eurozónu stať, je viac ako otázne. Je vysoko pravdepodobná predpoveď viacerých svetových odborníkov, ktorí sú toho názoru, že v budúcnosti musí dôjsť k reštrukturalizácii dlhov.  
 
Recidíva morálneho hazardu je zakomponovaná tak v nedokonalom a alibistickom systéme pravidiel Európskej únie, ktoré je potrebné čo najskôr zmeniť, ako aj v zlepšení práce európskych inštitúcií. V časoch konjunktúry tieto pravidlá politikom príliš neprekážali. Ani našim. V oficiálnych materiáloch NBS a Vlády SR pred vstupom do eurozóny nie je o týchto rizikách ani zmienka. Takže trochu pokory by pri súčasných postojoch niektorých politikov nezaškodilo.
 
Spoluzodpovednosť za stav Grécka sa pripisuje aj inštitúciám, ako sú napríklad Eurostat a Európska komisia. Tam je kritika namieste. Ale tie si na svoj obraz vytvorili politické štruktúry a v plnej miere za ne nesú aj zodpovednosť. Sú zodpovední za porušovanie pravidiel paktu stability a tvorbu nezodpovedných hospodárskych politík.
 
Skutočným morálnym hazardom je nezodpovedné správanie sa politických štruktúr. Hlavnú príčinu morálneho hazardu
v ekonomickom zmysle, ako aj možnosti jeho recidívy treba hľadať  v politickej rovine. Úkazy, ako žitie na dlh, nespočetné dávky rôzneho druhu, vysoký stupeň prerozdeľovania, falošná solidarita, politická korupcia a populizmus, enormná byrokracia, ozrutná regulácia, nie sú vlastné serióznej a kompetentnej politike. Jediné, čo v tejto chvíli môže EÚ urobiť, čo nebude jednoduché, je zásadne zmeniť pravidlá EÚ a fungovania európskych inštitúcií a priznať, že budovanie sociálno-trhového hospodárstva na falošných základoch skončilo. Potom sa zvýši pravdepodobnosť, že nedôjde k recidíve morálneho hazardu a že program obnovy Grécka, ale aj ďalších štátov nebude fikciou, ale možnou realitou, aj keď za nemalých nákladov. V opačnom prípade zažijeme v európskom priestore ešte množstvo rôznych turbulencií.
 

Článok bol uverejnený dňa 13. 5. 2010 na finweb.hnonline.sk

naspäť

K článku nebola pridaná žiadna fotogaléria.

K článku nie je pridané žiadne video.