Marek Kálovec: Pomôže Európe decembrový summit?
14. 12. 2011, Marek Kálovec
Od začiatku projektu eura muselo byť viacerým európskym politikom a nejednému ekonómovi jasné, že spoločná mena je do dobrých časov. Mechanizmy, ktoré mali garantovať udržateľnosť politík vo fiškálnej sfére, sa nedodržiavali, a prípadné trestanie za ich porušenie sa prehliadalo alebo zmietlo zo stola. Staré pravidlo hospodáriť v dobrých časoch s prebytkom v rozpočtoch a pripraviť sa na pokles ekonomickej aktivity sa vyskytovalo len v ojedinelých prípadoch. Politici pravdepodobne uverili chimére o udržateľnom raste a efektívnej kombinácii hospodárskej politiky, ktorá eliminovala ekonomický cyklus do takej miery, že výrazná recesia nás už nepostihne. Kríza z roku 2008 však priniesla triezvejší pohľad na stav vyspelých ekonomík, a predovšetkým na situáciu v eurozóne. Kým sa európska elita hľadala v zmluvách a zadĺžené krajiny postihovala čoraz väčšia nerovnováha, finančné trhy boli tými, ktoré symbolicky zvolali to známe andersenovské „kráľ je nahý“. Problémy s refinancovaním dlhu, ktoré postihli Grécko, Írsko a Portugalsko, a atakujú ďalšie - kľúčové európske ekonomiky, postavili politikov pred zásadné rozhodnutia o budúcnosti historického a nákladného európskeho projektu. Otázka znie, ako ďalej?
Čím úročenie dlhopisov naprieč Európou rastie stále vyššie, tým menším tabu sa v eurozóne stáva fiškálna únia. Nemecká kancelárka a francúzsky prezident nedávno predstavili svoju víziu užšej koordinovanej únie v rozpočtovej oblasti, ku ktorej sa po prvom decembrovom summite v Bruseli prihlásilo 23 krajín Európskej únie. Návrhy užšej kontroly a koordinácie rozpočtových politík boli donedávna takmer zakázanou témou. Dalo sa o nej v podstate diskutovať len na akademickej úrovni. Aj na Slovensku sa ekonómovia, ako aj politici buď vyhýbali téme fiškálnej únie, alebo ju odmietli s argumentom nabúrania domáceho daňového systému.
Z decembrového summitu v Bruseli vzišla užšia dohoda o prísnejších automatických sankciách, kontrole rozpočtov a záväzku zaviesť tzv. dlhovú brzdu. Riešenia vo forme eurobondov a väčšej angažovanosti ECB v súčasnej situácii neobstáli. Otázkou najbližších dní a týždňov preto je, či bude toto kvázi riešenie stačiť. Ak je snahou európskych politikov ukočírovať finančné trhy, tak to môže byť zásadný omyl. To, čo predstavili ako výsledok rokovaní, zakladá zdravé predpoklady v strednodobom horizonte pre efektívnejšie, a hlavne udržateľné fungovanie menovej únie, ktoré, mimochodom, mohlo existovať už od roku 1997 (SGP). Ak sa ale očakáva zvládnutie súčasnej dlhovej krízy administratívnou kontrolou a skorším nástupom trvalého eurovalu od júla 2012 (!), môžeme sa hlboko mýliť.
Európska únia v posledných dvoch rokoch funguje na princípe: to, čo je dnes tabu, dáme zajtra na stôl. Sama spôsobila vyjadreniami jej predstaviteľov o zásadných summitoch očakávania, ktoré nakoniec nepredstavovali to, čo čakali predovšetkým finančné trhy. Čoskoro preto zažijeme rokovania o hlbšej angažovanosti ECB a aj Nemecko bude pravdepodobne musieť minimálne zmierniť pozíciu v otázke spoločných eurobondov, ktoré by mohli zvrátiť práve dlhovú krízu v eurozóne. Svet totiž stále čaká na skutočne zásadný prelom v európskej finančnej, ale aj politickej realite, a EÚ v poslednom období ukazuje myšlienkový posun od a priori neprijateľných návrhov po ich realizáciu. Otázka dnes už totiž nestojí tak, či sa pod kobercom formujú Spojené štáty európske, ale či je v súčasnom období ďalej možné fungovať s jednou menou bez minimálne federálneho orgánu v rozpočtovej oblasti. Krízová situácia zatiaľ ukazuje skôr v neprospech tohto argumentu. Úlohou politikov musí byť prijatie krátkodobých a dočasných riešení, ktoré prispejú k stabilizácii situácie na to, aby sa dali uskutočniť strednodobé a dlhodobé riešenia pre štrukturálne reformy, a predovšetkým podporu ekonomickej aktivity, ktorá v konečnom dôsledku prispeje k problému, o ktorom sa aktívne diskutuje – k zníženiu dlhu.
Situácia na Slovensku nie je o nič pokojnejšia. Malo by byť záujmom domácich elít jasne pomenovať smerovanie krajiny a v tomto duchu ďalej postupovať. Fiškálna únia sa u nás dlhodobo odmieta s argumentom nabúrania daňového systému, čo ale nemusí byť realitou. V Spojených štátoch funguje centrálna vláda aj vďaka federálnej daňovej správe, ktorá okrem iného necháva priestor pre realizáciu osobitných daňových politík jednotlivých štátov. Harmonizácia priamych daní je tak aj na Slovensku len zbytočným strašiakom. Skúsenosť z USA navyše ukazuje príklad finančnej dôveryhodnosti na nadnárodnej úrovni v situácii, kedy sú vybrané federálne štáty na pokraji štátneho bankrotu. To dáva centrálnej vláde čas a priestor riešiť štrukturálne problémy regiónov bez výrazného tlaku finančných trhov.
Projekt menovej únie bol nákladným projektom a primárne politickým rozhodnutím. Kritici od začiatku upozorňovali, že Európa nie je pripravená na spoločnú menu, a ukazuje sa, že mali do istej miery pravdu. Nebola pripravená politicky. Bude preto ďalej záležať práve na politikoch, či prijmú užšiu spoluprácu a koncept federalizácie v jednotlivých oblastiach v snahe zabrániť rozpadu menovej únie, a potenciálne aj EÚ, alebo budeme svedkami krachu najambicióznejšieho projektu moderných európskych dejín.