Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 2009 Elinor Ostrom, Oliver Williamson
25. 03. 2009, preklad z www.nobelprize.org: Gabriela Dováľová
Správa ekonomických záležitostí (economic governance): organizovanie spolupráce
Tradične sa ekonomická teória vnímala ako teória trhov, alebo presnejšie teória o trhových cenách. Existujú však najmenej dva dôvody, prečo by sa vnímanie ekonomickej vedy malo rozšíriť za túto hranicu. Po prvé, trhy nefungujú správne, pokiaľ nie sú vhodne naformulované vymáhateľné zmluvy. Preto potrebujeme pochopiť fungovanie inštitúcií, ktoré podporujú trhy. Po druhé, značná ekonomická aktivita sa deje mimo trhov – v rámci domácností, firiem, asociácií, agentúr a iných organizácií. Preto potrebujeme rozumieť teóriám, ktoré vysvetľujú, prečo tieto entity existujú a ako fungujú.
Laureáti Nobelovej ceny za rok 2009 sa podieľali na vzniku správy ekonomických záležitostí ako ďalšieho odboru výskumu. Elinor Ostrom sa zaoberala pravidlami a vynucovacími mechanizmami, ktorými sa riadi využívanie spoločných zdrojov určitými združeniami užívateľov. Oliver Williamson navrhol teóriu, ktorá objasňuje, prečo sa niektoré transakcie realizujú vo firmách, a nie na trhoch. Obaja ekonómovia nám pomohli lepšie porozumieť fungovaniu netrhových inštitúcií.
Mnoho prírodných zdrojov, ako populácia rýb, veľkosť pastvín, rozloha lesov, jazier a množstvo podzemných vôd, sa reguluje na základe vlastníctva. To znamená, že mnoho užívateľov má prístup k príslušným zdrojom. V prípade, že chceme zastaviť degradáciu prírodného prostredia a zabrániť opakovaniu mnohých kolapsov zásob prírodných zdrojov, s ktorými sme mali už v minulosti skúsenosti, mali by sme sa poučiť z úspechu a zlyhaní všeobecných vlastníckych vzťahov. Ostromovej práca prináša poznatky o mechanizmoch, ktoré v ľudskej spoločnosti pomáhajú udržať spoluprácu.
Mnohokrát bolo v minulosti naznačované, že kolektívne vlastníctvo vedie k nadmernému využívaniu zdrojov a odporúčalo sa znižovanie ich využívania prostredníctvom zavádzania vládnych regulácií, ako sú dane alebo kvóty, alebo prostredníctvom privatizovania týchto zdrojov. Teoretický argument je jednoduchý: každý užívateľ si dáva do pomeru individuálne úžitky s nákladmi, čím opomína možný negatívny vplyv na ostatných.
Na základe niekoľkých empirických štúdií týkajúcich sa manažmentu prírodných zdrojov však Elinor Ostrom pozorovala, že kolektívne vlastníctvo je mnohokrát veľmi dobre manažované. Preto štandardný teoretický argument proti spoločnému vlastníctvu je príliš zjednodušovaný. Opomína skutočnosť, že užívatelia môžu jednak tvoriť, ale aj vymáhať pravidlá, ktoré napomáhajú znižovať nadmerné využívanie zdrojov. Štandardný argument tiež opomína praktické ťažkosti s privatizáciou a vládnymi reguláciami.
Zlyhanie procesu kolektivizácie a privatizácie
Príkladom obáv Ostromovej môže byť napríklad manažment pastvín vo vnútrozemí Ázie. Výskumníci skúmali prostredníctvom satelitných snímok Mongolsko a susedné plochy v Číne a Rusku, kde sa po stáročia pásol na veľkých trávnatých plochách dobytok. Historicky ovládali región kočovné kmene, ktoré sa sťahovali so stádami v závislosti od ročného obdobia. V Mongolsku ostali tieto tradície neporušené do polovice 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa zásadným spôsobom zmenili systémy správy susedných území Číny a Ruska (počiatočné podmienky boli veľmi podobné). Na týchto územiach vláda zriadila štátom vlastnené poľnohospodárske družstvá, v ktorých sa väčšina užívateľov usadila natrvalo. Výsledkom bolo, že krajina bola ťažko degradovaná aj v Číne aj v Rusku.
Na začiatku 80-tych rokov 20. storočia pri pokuse zvrátiť proces degradácie Čína zrušila ľudové komúny a sprivatizovala vo vnútrozemí Mongolska väčšinu pastvín. Individuálne domácnosti získali vlastníctvo konkrétnych pozemkov. Opäť, ako v prípade kolektivizácie, táto politika podporila usadenie ľudí, pričom výsledkom bola opäť degradácia. Tak ako odhaľujú satelitné snímky, či už socializmus, ale aj privatizácia, v porovnaní s tradičným skupinovým riadením, oba sú spojené z dlhodobého hľadiska s horšími výsledkami.
Zlyhanie v oblasti modernizácie
Existuje mnoho ďalších príkladov, ktoré naznačujú, že správa lokálnych zdrojov užívateľmi bola úspešnejšia ako správa vykonávaná „ľuďmi zvonku“. Zarážajúcim je tiež prípad zavlažovacích systémov v Nepále, kde lokálne spravované zavlažovacie systémy úspešne dodávali vodu užívateľom veľmi dlhé obdobie. Hoci boli priehrady – vybudované z kameňov, blata a stromov – mnohokrát primitívne a malé.
Nepálska vláda s pomocou zahraničných sponzorov na niekoľkých miestach vybudovala moderné priehrady z betónu a železa. Napriek bezchybnému technickému prevedeniu mnoho z týchto projektov stroskotalo. Dôvodom bolo, že prítomnosťou trvalých priehrad sa pretrhli väzby medzi počiatočnými a koncovými užívateľmi. Keďže majú priehrady dlhú životnosť, existuje iba malá potreba koordinácie užívateľov pri ich údržbe. Preto počiatoční užívatelia môžu vyčerpať neprimeraný podiel vodných zásob bez strachu zo straty údržbárskych prác koncových užívateľov. Nakoniec sú celkové výnosy z primitívnych nádrží vyššie ako z moderných.
Oba vyššie spomenuté zlyhania sa vzťahujú na ekonomicky slabé regióny sveta, avšak dali by sa nájsť aj inde. Ostrom sa v prvej štúdii sústredila na správu podzemných vôd v niektorých častiach Kalifornie, kde tiež pri budovaní funkčných inštitúcií zdôraznila práve úlohu užívateľov.
Kľúčom je aktívna účasť
Ostrom uskutočnila aj terénny výskum, jej hlavným prínosom však bolo zozbieranie relevantných informácií týkajúcich sa správy zdrojov z rôznych prameňov z celého sveta – či už boli úspešné alebo nie – a na základe komparatívnej analýzy navrhla systematické riešenia.
Jej výsledkom nebolo to, že správa užívateľmi je vždy preferovaným riešením pred všetkými ostatnými riešeniami. Existuje mnoho prípadov, kedy privatizácia alebo verejná regulácia dosahovala lepšie výsledky ako správa užívateľmi. Napríklad v 30-tych rokoch 20. storočia bolo výsledkom zlyhania privatizácie ropných polí v Texase a Oklahome značné plytvanie. Jej hlavným záverom je skôr to, že spoločné vlastníctvo je mnohokrát riadené na základe pravidiel a postupov, ktoré sa vyvíjali dlhé obdobia. Výsledkom je, že sú adekvátnejšie a vhodnejšie ako ostatné, ktoré sa snažia realizovať politici alebo ktoré navrhujú vedci. Ostrom ukazujúc, že samospráva môže byť tiež prípustná a užitočná, objasňuje kľúčové znaky úspešnej správy. Zdá sa, že základom je aktívne participovanie užívateľov pri formovaní a vymáhaní pravidiel. Pravidlá, ktoré sú stanovené zvonku alebo jednostranne určené silnejšou stranou, majú menej legitímnosti a majú sklon k častejšiemu porušovaniu. Podobne monitorovanie a vynucovanie funguje lepšie, ak sa uskutočňuje „ľuďmi znútra“ ako „ľuďmi zvonka“. Tieto princípy sú silne v rozpore so všeobecným názorom, že štát je zodpovedný za monitoring a sankcionovanie, ktoré by mali vykonávať štátni zamestnanci.
Fascinujúcim výsledkom je ochota jednotlivých užívateľov angažovať sa v monitoringu a sankcionovaní aj v prípade, že za to dostávajú nízku odmenu. V snahe zistiť viac o motiváciách jednotlivcov participovať pri presadzovaní pravidiel, uskutočnila Ostrom inovatívne laboratórne experimenty týkajúce sa spolupráce v skupinách. Najdôležitejším výsledkom bolo, že mnoho ľudí je ochotných obetovať súkromné náklady, aby zredukovali množstvo čiernych pasažierov.
Trhy verzus hierarchie
V súčasnosti sa v rámci firiem realizuje veľká časť ekonomickej aktivity. Porozumieť, prečo je tomu tak, nám uľahčil Oliver Williamson. Zdôrazňoval, že je potrebné sa pozerať na trhy, firmy, asociácie, agentúry, a dokonca aj domácnosti z perspektívy ich prínosu pri riešení konfliktu.
Prečo existujú veľké firmy? Nemohli by sme byť všetci samozamestnávatelia predávajúci svoje tovary a služby na trhoch? Všeobecnú odpoveď na túto otázku navrhol pred viac ako sedemdesiatimi rokmi Ronald Coase, ktorý získal v roku 1991 Nobelovu cenu za ekonomické vedy. Podľa Coaseho sa firmy rozširujú, pokiaľ transakčné náklady, t. j. náklady na výmenu tovarov, služieb a peňazí sú nižšie vo vnútri firmy ako na trhu. Ale čo sú transakčné náklady, ktoré majú vplyv na rovnováhu medzi trhmi a hierarchiami? Coase síce poskytol predbežné odpovede, avšak otázka zostáva naďalej nezodpovedaná.
Vhodná odpoveď by mala vysvetliť, prečo sa niektoré firmy rozširujú tým, že uskutočňujú mnohé fázy výroby, zatiaľ čo sa iné firmy v rovnakom odvetví sústreďujú na jeden alebo dva stupne výroby, pričom ostatné stupne ponechávajú dodávateľom alebo zákazníkom. Takýmto príkladom môže byť sektor energetiky, kde niektoré firmy prevádzkujú aj uhoľné bane aj uhoľné elektrárne a v iných sú tieto dve činnosti separované.
Efektívne riešenie konfliktov
V 70-tych rokoch 20. storočia Oliver Williamson tvrdil, že na trhoch niekedy dominujú hierarchické organizácie, pretože poskytujú lacnejšie riešenie konfliktov. Ak sa dvaja zamestnanci nevedia dohodnúť o rozdelení úloh alebo rozdelení príjmov, v takom prípade má oprávnenie rozhodnúť ich nadriadený. Na druhej strane na trhu musí pokračovať proces vyjednávania, až kým obe strany nebudú súhlasiť. Náklady na dohadovanie však môžu byť značné a neexistuje záruka, že konečné riešenie bude bezprostredné alebo efektívne.
Zdá sa, že tento argument naznačuje, že všetky transakcie by sa mali realizovať v obrovskej firme. Ale toto určite nie je presný popis sveta tak, ako ho poznáme. Posledná dekáda naznačuje opak. Došlo k rozšíreniu outsourcingu, v niektorých prípadoch takmer k predajom časti firmy, zatiaľ čo niektoré aktivity pokračovali vo všetkých jednotkách tak, ako predtým. To znamená, že nahradením interných transakcií vytvára outsourcing trhové transakcie. V súlade s týmto druhom outsourcingu musia byť s hierarchickou organizáciou spojené určité nevýhody.
Vo všeobecnosti sa hierarchická organizácia chápala ako nákladná, pretože si vyžaduje administratívne náklady. Williamson zistil, že tento pohľad nie je uspokojivý, pretože je možné ísť za hranice firmy bez toho, aby sa zmenili rutiny v administratíve. Williamson tvrdil, že hlavným dôvodom, prečo sú hierarchie problematické, je, že môže byť zneužitá moc výkonného orgánu.
Vzájomná závislosť charakteristická pre hierarchické organizácie
Ako môžu byť tieto tvrdenia transformované do teórie správy? Williamsov kľúčový pohľad je, že hodnota riešenia konfliktu závisí od dvoch hlavných faktorov. Prvý, nemá zmysel byť schopný riešiť konflikty, ktoré sa nikdy nestanú. Ak je jednoduchšie a lacnejšie regulovať budúce transakcie prostredníctvom zmlúv, existuje len malá potreba firiem. Preto pokiaľ budú existovať obmedzenia týkajúce sa uzatvárania zmlúv, nebudú vznikať firmy. Druhý, neexistuje dôvod aby sme vedeli riešiť konflikty, ak ich vyriešením získam menej ako v prípade ich nevyriešenia. V oboch prípadoch predávajúci aj kupujúci môžu jednoducho nájsť iných obchodných partnerov, firma je opäť nadbytočná.
Inými slovami, Williamson očakával, že hierarchické organizácie sa objavia v prípade, že transakcie by boli spojené s vysokými transakčnými nákladmi alebo by boli neštandardné, a v prípade, že strany budú vzájomne závislé. Pravdepodobne najtypickejším príkladom vzájomnej závislosti je prípad, keď strany vlastnia aktíva, buď fyzický majetok alebo vedomosti, ktoré sú hodnotné iba v rámci vzájomného vzťahu.
Pozrime sa však, či táto teória môže vysvetliť veľkosť firiem v energetike, ktorú sme už predtým spomínali. Hodnota uhoľnej bane v prípade, že vlastník nemôže súhlasiť s obchodnými podmienkami blízkej uhoľnej elektrárne, závisí od vzdialenosti druhého najbližšieho nákupcu uhlia, čo je obyčajne druhá uhoľná elektráreň. Podobne hodnota uhoľnej elektrárne je v prípade, že nemôže obchodovať s uhoľnou baňou, ktorá je nablízku, závislá od vzdialenosti druhej najbližšej. Čím je táto vzdialenosť väčšia, tým väčšia je vzájomná závislosť a podľa teórie to skôr vedie k vertikálnej integrácii bane a elektrárne. Toto je to, čo môžeme pozorovať. V prípade, že sú blízko iné bane a elektrárne, firmy sú obyčajne separované a obchodovanie sa obyčajne uskutočňuje na základe krátkych a jednoduchých kontraktov. Ako sa vzďaľuje vzdialenosť obchodných partnerov, doba trvania kontraktov a zložitosť narastá. Podľa jednej zo štúdií pre uhoľnú elektráreň, ktorá je lokalizovaná vedľa uhoľnej bane, je šesťnásobne pravdepodobnejšie, že bude plne integrovaná v porovnaní s akoukoľvek inou uhoľnou elektrárňou.
Odporúčania pre hospodársku politiku
Williamsova teória firmy bola testovaná aj v iných priemyselných odvetviach a empirické výsledky podporili jeho závery. Je pravdepodobnejšie, že sa aktivity budú organizovať vo vnútri firiem v prípade, že transakcie budú zložité a aktíva budú mať cenu len pre tú konkrétnu firmu. Naviac, Williamsov všeobecný rámec sa ukázal ako užitočný nástroj pri analyzovaní všetkých druhov neukončených kontraktov, ktoré môžu siahať od implicitných kontraktov medzi členmi domácností až po finančné kontrakty medzi podnikateľmi a investormi.
Podľa Williamsonovej teórie veľké súkromné korporácie existujú najmä z toho dôvodu, že sú efektívne. Sú zriadené, pretože vlastníci, pracovníci, dodávatelia a zákazníci sú na tom lepšie, ako by na tom boli v prípade alternatívnych inštitucionálnych usporiadaní. Ak by korporácie zlyhávali v dosahovaní efektívnosti, ich existencia by bola spochybnená.
Veľké korporácie môžu samozrejme zneužiť svoju moc. Môžu napríklad participovať na neželaných politických lobingoch a ukázať tak protisúťažné správanie sa. Podľa Williamsonovej analýzy je však vhodnejšie regulovať takéto správanie priamo, ako by sa mala regulovať politikami veľkosť korporácií.
Literatúra
Ostrom, E. (1990) Governing the Commons: The Evolution of Institutions for Collective Action, Cambridge University Press, 298 p.
Williamson, O. E. (1998) The Economic Institutions of Capitalism, Free Press, New York. 468 p.
Ostrom, E. et al. (1999) Revisiting the Commons: Local Lessons, Global Challenges, Science 284: 278–282.
Williamson, O. E. (2005) The Economics of Governance, American Economic Review 95: 1- 18.