Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 2010 Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher Pissarides
20. 06. 2010, preklad z www.nobelprize.org: Gabriela Dováľová
Trhy s nákladmi na vyhľadávanie
Prečo je mnoho ľudí nezamestnaných, keď v tom istom čase existuje veľký počet neobsadených pracovných miest? Ako môže hospodárska politika ovplyvňovať nezamestnanosť? V roku 2010 laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu získali cenu za teóriu, ktorá môže byť použitá na zodpovedanie týchto otázok. Ich teória je tiež aplikovateľná aj na iné trhy ako trh práce.
Podľa klasickej teórie kupujúci a predávajúci sa vzájomne nachádzajú okamžite, bez dodatočných nákladov a majú informácie o cenách všetkých tovarov a služieb. Ceny sú určované ponukou a dopytom; neexistujú prebytky ponuky alebo dopytu a zároveň sa všetky zdroje plne využívajú.
Toto sa však v reálnom svete nedeje. Ťažkosti kupujúcich pri nachádzaní predávajúcich a opačne súvisia mnohokrát s vysokými nákladmi. Dokonca aj v prípade, že sa dokážu navzájom lokalizovať, ponúkané tovary nemusia korešpondovať s požiadavkami kupujúcich. Kupujúci môže vnímať ceny predávajúceho ako príliš vysoké alebo predávajúci môže vnímať ponuku kupujúceho ako príliš nízku. Potom nedôjde k uskutočneniu transakcie a obe strany budú pokračovať v procese hľadania niekde inde. Inými slovami, proces nachádzania požadovaného outputu je spojený s určitými nedokonalosťami. Ako príklad možno uviesť pracovný trh a trh nehnuteľností, kde hľadanie a nachádzanie sú základnými črtami a kde je obchod charakterizovaný párovaním kupujúcich a predávajúcich.
V roku 2010 laureáti Nobelovej ceny rozšírili naše poznanie o pochopenie trhov, na ktorých prebieha proces hľadania. Peter Diamond významne prispel k rozvinutiu základnej teórie týchto trhov, zatiaľ čo Dale Mortensen a Christopher Pissarides ďalej rozvinuli teóriu hľadania a urobili ju aplikovateľnú na analýzu trhu práce. Úspechy týchto troch laureátov nám pomohli pochopiť množstvo dôležitých ekonomických otázok vo všeobecnosti a špeciálne determinanty a vývoj nezamestnanosti.
Základná myšlienka v teórii hľadania je, že účastníci na trhu hľadajú partnerov ochotných spolupracovať, tak aby došlo k realizácii spoločných projektov. Toto môže zahŕňať jednoduché prípady kupujúceho a predávajúceho tovar, ako aj komplexnejšie vzťahy medzi zamestnávateľmi a tými, ktorí si zamestnanie iba hľadajú, alebo medzi firmami a ich dodávateľmi.
Ako zvyčajne v prípade základného výskumu existuje aj tu veľa možných oblastí aplikácie. Napríklad trh s nehnuteľnosťami je jasnou paralelou k trhu práce, či už v počte voľných miest alebo času potrebného na predaj domu, ktorý je pohyblivý. Teória hľadania bola tiež použitá pri štúdiu problematík monetárnej teórie, ekonómie verejného sektora, regionálnej ekonómie a ekonómie rodiny.
Charakter teórie
V 60-tych rokoch 20. storočia začali výskumníci používať na štúdium najlepších možných spôsobov, ako by kupujúci mohol nájsť akceptovateľnú cenu, matematické modely. V preslávenom článku z roku 1971 Peter Diamond skúmal, ako sa ceny vytvárajú na trhu, kde sa kupujúci aj predávajúci snažia simultánne stanoviť najlepšie možné ceny, pričom sa berie do úvahy proces hľadania kupujúcich. Dokonca sa ukázalo, že aj malé náklady na hľadanie generujú radikálne odlišné výstupy v porovnaní s klasickou rovnováhou pri existencii konkurencie. V skutočnosti rovnovážne ceny sú rovné cene, ktorú by monopolista určil na podobnom trhu bez nákladov hľadania. Tento výsledok priťahoval značný záujem a podnietil intenzívny výskum tzv. „search markets“.
Niektoré dôležité štúdie týkajúce sa tzv. „search and matching markets“ boli publikované okolo roku 1980. Peter Diamond, Dale Mortensen a Christopher Pissarides skúmali vlastnosti rôznych trhov. Poskytli nové odpovede na mnoho dovtedy nevyriešených otázok, a tiež pomohli skonštruovať úplne nové otázky, ktoré predchádzajúci výskum nedokázal naformulovať.
Z ich práce vyplynuli dva kľúčové pohľady. Prvý, že pre tzv. „search market“ sú charakteristické externé efekty, ktoré jednotliví agenti neberú do úvahy. Ak nezamestnaný zintenzívni hľadanie práce, sťaží situáciu ostatným ľudom, ktorí taktiež hľadajú zamestnanie. Zároveň sa tým však zjednoduší proces náboru a obsadzovania voľných pracovných miest pre firmy. Jednotlivci hľadajúci si prácu však neberú do úvahy tieto externé efekty. V mnohých štúdiách publikovaných od 80-tych rokov 20. storočia títo traja laureáti Nobelovej ceny ukázali, že vo všeobecnosti neregulovaný „search market“ nevedie k efektívnemu výsledku. Využitie zdrojov môže byť príliš nízke, hoci v určitých prípadoch môže byť príliš vysoké, a to v situácii, keď je proces hľadania a párovania spojený s reálnymi nákladmi.
Druhý pohľad súvisí s nasledujúcim problémom. V klasickom modeli konkurencie je neregulovaný trhový výstup tak jedinečný, ako aj efektívny. Ale vo svete s nákladmi na hľadanie môže niekedy existovať niekoľko možných trhových výstupov. Peter Diamond však poukázal na to, že iba jeden z nich môže byť najlepší. Z toho vyplýva, že existuje dôvod na to, aby sa vláda pokúšala nájsť cesty, ako nasmerovať ekonomiku k najlepšiemu možnému výstupu.
Teoretický výskum na tzv. „search and matching markets“ nám pomohol porozumieť ekonomickým princípom podčiarkujúcim fenomény ako cenový a mzdový rozptyl a nevyužité zdroje.
Model trhu práce
Vo viacerých štúdiách Dale Mortensen a Christopher Pissarides systematicky rozvinuli a aplikovali teóriu vhodnú pre skúmanie trhu práce – obzvlášť determinanty nezamestnanosti. V závere vytvorili model známy ako Diamond-Mortensen-Pissarides (DMP) model. Dnes je DMP model najviac používaným nástrojom na analyzovanie nezamestnanosti, formovania mzdy a voľných pracovných miest.
DMP model popisuje, ako nezamestnaní realizujú proces hľadania, ako aj správanie firiem pri nábore a formovaní miezd. Keď jednotlivec hľadajúci zamestnanie a zamestnávateľ poskytujúci pracovné miesto nájdu jeden druhého, mzda je určená na základe situácie na trhu (počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest). Model môže byť použitý na odhadovanie vplyvu rôznych faktorov trhu práce na nezamestnanosť, priemernú dĺžku nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest, ako aj reálnu mzdu. Tieto faktory môžu obsahovať výšku podpory v nezamestnanosti, reálnu úrokovú mieru, efektívnosť zamestnávateľských agentúr, náklady na najímanie a prepúšťanie atď.
Už dlhšiu dobu je známe, že trh práce kolíše v rôznych situáciách, či už pri existencii vysokej nezamestnanosti a nedostatku voľných pracovných miest, alebo pri nízkej nezamestnanosti s veľkým počtom voľných pracovných miest. Tento empirický vzor známy ako Beveridgeova krivka, pomenovaná po britskom ekonómovi Williamovi Beveridgeovi, je ilustrovaný na obrázku č. 1, pričom na jej konštrukciu boli využité dáta o ekonomike USA z prvej dekády 21. storočia. DMP model poskytuje teoretické vysvetlenie Beveridgeovej krivky.
DMP model môže byť použitý na vysvetlenie pozície Beveridgeovej krivky a lokalizovanie ekonomiky na krivke. Keď sa nezamestnanosť a voľné pracovné miesta pohybujú v opačnom smere, potom môžeme pozorovať zmeny, ktoré sú prejavom kolísania dopytu po práci počas hospodárskeho cyklu. Hoci, ak sa nezamestnanosť a počet pracovných miest simultánne zvýšia, potom je prirodzenejšie hľadať vysvetlenie v rámci zmien vo výkonnosti trhu práce. Jeden z dôvodov môže byť znížená efektívnosť párovania, t. j. dlhšie trvanie nezamestnanosti v danej trhovej situácii. Iným vysvetlením môžu byť rýchlejšie štrukturálne zmeny, ktoré zvyšujú mieru prepúšťania pracovníkov firmami. Takýto vývoj na trhu práce môže byť znakom, že dlhodobá nezamestnanosť sa bude zvyšovať. DMP model umožnil, aby Beveridgeova krivka bola chápaná ako široko použiteľný diagnostický nástroj vhodný pre empirické analýzy trhu práce.
„Search and matching theory“ je široko využívaná teória v teoretických aj praktických štúdiách zaoberajúcich sa dôsledkami poistenia v nezamestnanosti. Táto teória hovorí, že veľkorysé výhody prinášajú vyššiu nezamestnanosť a dlhšie obdobie hľadania voľných pracovných miest pre nezamestnaných – vzťah, ktorý tiež silne podporili empirické výsledky. Táto teória sa tiež stala veľmi užitočná pre analýzu blahobytu alternatívnych návrhov poistenia v nezamestnanosti. Aby sme determinovali štruktúru takéhoto poistenia, do úvahy sa tiež musí brať rast spoločenského blahobytu v podmienkach poistenia pre prípad straty pracovného miesta. Poistenie môže tiež uľahčiť efektívnosť párovania nezamestnaných pracovníkov a voľných pracovných miest („správny človek na správnom mieste“).
„Search theory“ sa ukazuje ako veľmi využívaná teória, ktorá berie do úvahy efekty ekonomicko-politických opatrení na trhu práce. Ďalej nám umožňuje analyzovať aj ďalšie sociálne fenomény.
Obrázok č. 1: Beveridgeova krivka pre USA, 2000-2010
Zdroj: U. S. Bureau of Labour Statistics
Dodatočné informácie zahrňujúce vedecké pozadie článku v angličtine je možné nájsť na stránke Royal Swedish Academy of Science http://kva.se a http://nobelprize.org.
Literatúra
Články:
Andolfatto, D. (2008) Search models of unemployment. The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. S. N. Durlauf and L. E. Blume. Palgrave Macmillan. doi:10.1057/9780230226203.1497
Diamond, P. (2008) Search theory. The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. S. N. Durlauf and L. E. Blume. Palgrave Macmillan. doi:10.1057/9780230226203.1498
Mortensen, D. (2008) Labour market search. The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. S. N. Durlauf and L. E. Blume. Palgrave Macmillan. doi:10.1057/9780230226203.0917
Petrongolo, B. and Pissarides, C. (2001) Looking into the Black Box: A Survey of the Matching Function, Journal of Economic Literature 39: 390–431.
Rogerson, R., Shimer, R. and Wright, R. (2005), Search-Theoretic Models of the Labor Market: A Survey, Journal of Economic Literature 43: 959–988.
Knihy:
Diamond, P. (1984) A Search-Equilibrium Approach to the Micro Foundations of Macroeconomics, MIT Press, Cambridge, MA, pp. 74.
Mortensen, D. (2005) Wage Dispersion: Why Are Similar Workers Paid Differently?, MIT Press, Cambridge, MA, pp.157.
Pissarides, C. (2000) Equilibrium Unemployment Theory. Second edition. MIT Press, Cambridge, MA, pp. 252.