Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 2011 Thomas J. Sargent, Christopher A. Sims
20. 06. 2011, preklad z www.nobelprize.org: Gabriela Dováľová
Umenie rozlišovať medzi príčinou a dôsledkom v makroekonómii
Ako ovplyvňuje dočasné zvýšenie úrokovej miery alebo znižovanie daní HDP a infláciu? Čo sa deje, ak centrálna banka zmení inflačný cieľ v dlhodobom horizonte alebo vláda modifikuje cieľ vyrovnaného rozpočtu? V roku 2011 laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims rozpracovali metódy, ktoré by mohli pomôcť zodpovedať tieto, ale aj mnohé iné otázky berúce do úvahy kauzálny vzťah medzi hospodárskou politikou a rôznymi makroekonomickými veličinami, ako HDP, inflácia, zamestnanosť a investície.
Ekonomika je neustále ovplyvňovaná udalosťami, ktoré nie je možné predpovedať. Neočakávane môže dôjsť k zvýšeniu ceny ropy, centrálna banka môže stanoviť úrokovú mieru, ktorú dlžníci a veritelia nepredvídali, alebo spotreba domácností môže náhle poklesnúť. Takéto neočakávané udalosti obyčajne nazývame šoky. Ekonomika je tiež ovplyvňovaná zmenami, ako posun monetárnej politiky smerom k striktnejším dezinflačným opatreniam alebo posun fiškálnej politiky smerom k prísnejším rozpočtovým pravidlám. Jednou z hlavných úloh makroekonomického výskumu je pochopiť, ako šoky a systematické politické zmeny ovplyvňujú makroekonomické premenné v krátkom, ale aj dlhom období, pričom práve z tohto dôvodu boli ocenené vedecké príspevky Sargenta a Simsa, ktoré poskytli potrebné vysvetlenia. Sargent nám pomohol porozumieť dôsledkom systematických politických zmien, zatiaľ čo Sims sa sústredil najmä na to, ako sa šoky šíria v ekonomike.
Obojstranný vzťah a prevládajúce očakávania
Existencia recipročného vzťahu medzi veličinami mnohokrát sťažuje porozumenie toho, ako ekonomika funguje. Ovplyvňuje ekonomický rozvoj hospodárska politika alebo medzi týmito veličinami existuje opačný kauzálny vzťah? Jednou z príčin tejto nejednoznačnosti je, že subjekty súkromného aj verejného sektora sa pozerajú smerom do budúcna. Očakávania súkromného sektora v súvislosti s budúcou politikou ovplyvňujú dnešné rozhodnutia týkajúce sa miezd a investícií, zatiaľ čo rozhodnutia týkajúce sa hospodárskej politiky závisia od očakávaní rozvoja v súkromnom sektore.
Jednoznačným príkladom obojstranného vzťahu je ekonomický rozvoj začiatkom 80-tych rokov 20. storočia, keď mnoho krajín v boji proti inflácii zmenilo svoju politiku. Táto zmena bola reakciou najmä na ekonomické udalosti, ktoré sa odohrali v 70-tych rokoch 20. storočia, keď sa miera inflácie zvýšila v dôsledku vyššej ceny ropy a nižšieho rastu produktivity. Je ťažké určiť, či neskoršie zmeny v ekonomike záviseli od zmeny politiky alebo od faktorov, ktoré už presahovali monetrárnu a fiškálnu politiku, čo následne vyústilo k diferencovaniu politík. Jeden zo spôsobov, ako skúmať dôsledky hospodárskej politiky, predstavujú kontrolované experimenty. V skutočnosti však nemôžu byť rôzne hospodárske politiky jednotlivým krajinám náhodne pridelené. V makroekonomických výskumoch je nevyhnutné opierať sa o historické dáta. Laureáti Nobelovej ceny najskôr v príspevku ukázali, že kauzálne makroekonomické vzťahy môžu byť analyzované na základe historických dát aj v prípade existencie obojstranného vzťahu medzi veličinami.
Neočakávané zmeny v hospodárskej politike sú spojené s odlišnými dôsledkami než v prípade, keď sú tieto zmeny očakávané. Nie je však jednoduché odlíšiť dopad očakávanej a neočakávanej politiky. Dopady zmeny úrokovej alebo daňovej sadzby nie sú identické s tými, ktoré sú spôsobené šokmi, a to najmä z toho dôvodu, že minimálne časť zmeny môže byť predvídateľná. Toto je dlhodobý pohľad v rámci fungovania akciového trhu. Firma, ktorá oznamuje zlepšenie príjmov a vyššie očakávané zisky, môže ešte stále naraziť na pokles ceny akcií, a to jednoducho z toho dôvodu, že trh očakáva ešte priaznivejšie správy. Naviac, dôsledky zmeny neočakávanej politiky môžu závisieť aj od toho, či boli implementované nezávisle od ostatných šokov v ekonomike alebo boli reakciou na ne.
Sargent sa vo výskume zameriaval na metódy, v ktorých sa využívajú historické dáta (pre lepšie pochopenie, ako systematické zmeny v hospodárskej krajine ovplyvňujú ekonomiku v čase). Sims sa zameriaval na rozdiely medzi premennými, ako napríklad cena ropy a úroková sadzba, a očakávanými zmenami, aby zistil ich dôsledky na dôležité makroekonomické premenné. Otázky, s ktorými sa museli títo laureáti Nobelovej ceny vysporiadať, sú zjavne vzájomne prepojené. Hoci Sargent a Sims uskutočnili svoje výskumy nezávisle jeden od druhého, ich prínosy sú v mnohých oblastiach komplementárne.
Sargent: systematické dôsledky hospodárskej politiky
Čo sa deje v makroekonomike keď monetárna politika systematicky nasleduje Taylorovo pravidlo, t. j. keď úroková sadzba reaguje na zmeny inflácie a hospodársky cyklus vopred známym spôsobom? Alebo čo sa deje, ak má centrálna banka namiesto toho mandát udržiavať infláciu blízku 2%? Sargentova analýza sa zaoberá dôsledkami takýchto systematických pravidiel hospodárskej politiky a následkami týchto pravidiel. Očakávania sú súčasťou jeho analytického prístupu.
Je možné určiť, či zmeny v ekonomike závisia od zmien v hospodárskej politike? Môžu takéto posuny hospodárskej politiky naopak závisieť od takých fluktuácií v celkovej ekonomike, ktoré urýchľujú tvorbu rozhodnutí týkajúcich sa prijatia odlišnej hospodárskej politiky? Sargent skúmal túto problematiku trojstupňovou metódou.
Jej prvý krok zahŕňa rozvojový a štrukturálny makroekonomický model, t. j. presný matematický popis ekonomiky. Do tohto modelu je zakomponovaných niekoľko parametrov, ktoré determinujú vzťah medzi rôznymi premennými. Napríklad, ak vieme že spotrebiteľský agregátny dopyt po tovaroch a službách je ovplyvnený očakávanou reálnou úrokovou mierou, potom by tento vzťah mal byť zakomponovaný do modelu. Parametre upravujúce takéto základné vzťahy by nemali byť ovplyvňované zmenami hospodárskej politiky. Toto sa týka aj parametrov, ktoré popisujú, ako voľba jednotlivcov medzi úsporami a spotrebou závisí od úrokovej miery a príjmu.
Druhý krok spočíva v riešení matematického modelu. Sargentova metóda sa zameriava na očakávania týkajúce sa budúcej zmeny makroekonomických premenných. Napríklad, sú očakávania inflácie ovplyvnené zmenami hospodárskej politiky? Racionálnym predpokladom pre riešenie tohto modelu je, že inflačné očakávania jednotlivcov v modeli korešpondujú s predpovedanou mierou inflácie generovanou samotným modelom. Je však jednoduchšie takúto požiadavku vysloviť, ako ju zrealizovať, a druhý krok Sargentovej analýzy demonštruje potenciálne riešenie.
Tretí, posledný krok je celý štatisticky zameraný. Na odhad základných parametrov sa využívajú historické dáta, ktoré sa ani po zmene hospodárskej politiky nemenia. Zjednodušene to znamená, že hodnoty parametra sú určené, takže model bude popisovať historické udalosti najlepšie ako je len možné. Takto sa získajú číselné hodnoty pre parametre, ktoré popisujú ekonomickú štruktúru. Celý model môže byť potom použitý ako „laboratórium“ pre výskum dopadov rôznych hypotetických experimentov, ako je napríklad zmena monetárnej politiky.
V sérii článkov zo 70-tych rokov Sargent ukázal, ako môžu byť štrukturálne makroekonomické modely skonštruované, riešené a odhadované. Ukázalo sa, že jeho prístup je využiteľný najmä pri analýze hospodárskej politiky, ale dá sa tiež aplikovať v iných oblastiach makroekonomického a ekonomického výskumu.
Niektoré Sargentove príspevky boli výlučne metodologické, hoci sa tiež nebránil aplikovaniu nových metód v empirickom výskume. Napríklad analyzoval historické etapy hyperinflácie v rôznych európskych krajinách. Taktiež skúmal sled už vyššie spomínaných udalostí zo 70-tych rokov 20. storočia, keď mnoho ekonomík pôvodne aplikovalo politiku vysokej inflácie a následne sa vrátili k nízkej miere inflácie. Sargent ukázal, že očakávania sú formované širokou verejnosťou, ale aj porozumenie procesov inflácie centrálnymi bankami je postupný proces učenia sa. Toto môže byť jedným z vysvetlení, prečo pokles inflácie trval tak dlho.
Sims: identifikovanie a analýza makroekonomických šokov
Sims sa stotožňoval so Sargentovou kritikou veľkých makroekonomických modelov, ktoré boli predtým využívané výskumníkmi, centrálnymi bankami a ministerstvami financií, ako aj ním zdôrazňovanou dôležitosťou akceptovania očakávaní. Sims v článku „Makroekonómia a realita“ (1980) predstavil nový spôsob analyzovania makroekonomických dát. Na základe historických dát a analyzovania toho, ako sa takéto šoky postupne prejavia v zmene rôznych makroekonomických premenných, navrhoval novú metódu identifikovania a interpretovania ekonomických šokov. Jeho prístup mal obrovský vplyv na výskum. Slúžil tiež ako základ pre rozhodovanie v hospodárskej politike. Simsovu metodológiu je tiež možné popísať v troch krokoch.
V prvom kroku urobí analytik prognózu makroekonomických premenných použitím vektor-autoregresného modelu (VAR model). Toto je relatívne jednoduchý model pre štatistické časové rady, kde sú predchádzajúce pozorované hodnoty určitých premenných použité na prognózovanie. Rozdiel medzi prognózou a skutočnosťou - chyba prognózy - pre špecifickú premennú môže byť vnímaný ako určitý typ šoku. Sims však ukázal, že takéto chyby prognózovania nemajú jednoznačnú ekonomickú interpretáciu. Napríklad, buď neočakávaná zmena v úrokovej miere môže byť reakciou na ďalšie simultánne šoky, či už nezamestnanosť alebo infláciu, alebo zmena úrokovej miery prebehla nezávisle od ďalších šokov. Takáto nezávislá zmena sa volá „fundamentálny šok“.
Druhý krok zahŕňa výber fundamentálnych šokov ktorým bola ekonomika vystavená, čo je predpokladom pre skúmanie dopadov, napríklad dopadu nezávislej zmeny úrokovej miery na ekonomiku. Dokonca jeden z hlavných Simsových príspevkov sa týkal objasnenia dopadov fundamentálnych šokov na základe komplexného porozumenia, ako ekonomika funguje. Sims a ďalší výskumníci vyvinuli rôzne metódy identifikovania fundamentálnych šokov vo VAR modeloch. Podľa Simsovej teórie, ak sú raz na základe historických dát fundamentálne šoky identifikované, tretím krokom je impulzovaná analýza odozvy. Toto ilustruje vplyv fundamentálnych šokov na makroekonomické premenné v priebehu času.
Na obrázku č. 1 môžeme vidieť, ako impulz vo forme zvýšenia úrokovej miery určovanej centrálnou bankou ovplyvňuje makroekonomické premenné v čase. Grafy sú založené na VAR analýze dát USA z povojnového obdobia (Christiano, Eichenbaum a Evans, 1999), kde boli šoky identifikované použitím metódy navrhnutej Simsom.
Príklad ukazuje reakciu dvoch premenných vo VAR modeli, HDP a cenovej hladiny. V závislosti od rastu úrokovej miery HDP nepretržite klesá niekoľko za sebou idúcich štvrťrokov a začína rásť až po šiestich štvrťrokoch. Na druhej strane, cenová hladina je počas prvých šiestich mesiacov ovplyvnená minimálne, ceny sa začnú znižovať – miera inflácie klesá.
Impulzovaná analýza odozvy zlepšila naše porozumenie dynamických vlastností makroekonomiky, a tým ovplyvnila smerovanie monetárnej politiky. Pre centrálne banky je v súčasnosti v súvislosti s inflačným cielením prispôsobiť úrokovú mieru tak, aby sa dosiahol stanovený cieľ v horizonte jedného-dvoch rokov, t. j. časový posun je graficky znázornený na obrázku č. 1. Grafy tiež ilustrujú, že reštriktívna monetárna politika čelí kompromisom medzi nižšou infláciou od jedného do dvoch rokov a okamžitým znížením HDP. Analogicky VAR analýza fiškálnej politiky naznačila, ako môže rast verejných výdavkov pôsobiť proti dočasným poklesom v hospodárskom cykle. V súčasnosti sú modely VAR nepostrádateľné nástroje centrálnych bánk a ministerstiev financií pri analyzovaní dopadov rôznych šokov na ekonomiku a pri analyzovaní toho, ako je ekonomika ovplyvnená rôznymi nástrojmi hospodárskej politiky.
Empirický makroekonomický výskum v súčasnosti
Sargentova analýza makroekonomických časových radov založených na historických dátach otvorila široké pole pre makroekonomický výskum a poskytla nový pohľad na fungovanie hospodárskej politiky. Simsov neskorší výskum mal rovnako mimoriadny vplyv či už na makroekonomiku, ale aj na ostatné oblasti výskumu. Súčasné smery výskumu inšpirované príspevkami Sargenta a Simsa majú mnoho spoločného. V modernom výskume sú riešenia modelov, využívajúce Sargentové metódy, častokrát vyjadrené vo forme VAR systému a hodnotené imputovanou analýzou odozvy.
Empirické stratégie navrhnuté Sargentom a Simsom sú vzájomne porovnateľné. Pre výskum vplyvu systematických zmien hospodárskej politiky na ekonomiku si Sargentove metódy vyžadujú špecifické predpoklady o štruktúre ekonomiky – predpoklady, ktoré môžu byť diskutabilné. Predpoklady VAR modelu sú na druhej strane všeobecnejšie a využívajú sa v celej škále ekonomických modelov. Výskumníci majú možnosť voľby metódy v závislosti od aplikácie. S podrobnými vedomosťami o štruktúre ekonomiky môže byť Sargentova metóda preferovaná najmä vtedy, ak umožňuje uskutočniť porovnávaciu analýzu systematických zmien v hospodárskej politike. Keď je k dispozícii menej informácií z danej oblasti, Simsova metóda sa zdá byť bezpečnejšia.
Význam vedeckých prínosov Sargenta a Simsa je značný. Ich spoločná práca prispela k pevným základom modernej makroekonomickej analýzy. Je veľmi ťažké si predstaviť dnešný výskum bez tohto základu.
Linky a ďalšie čítanie:
Rozhovory
Evans G.W. and Honkapohja S. (2005) An Interview with Thomas Sargent, Macroeconomic Dynamics, 9, 561–583. https://files.nyu.edu/ts43/public/research/SargentinterviewMD.pdf
Hansen, L.P. (2004) An Interview with Christopher A. Sims, Macroeconomic Dynamics, 8, 273–294.
Rolnick, A.J. (2010) Interview with Thomas Sargent, The Region, Vol. 24, No 3.
www.minneapolisfed.org/publications_papers/pub_display.cfm?id=4526
Rolnick, A.J. (2007) Interview with Christopher Sims, The Region, Vol. 21, No 2.
www.minneapolisfed.org/publications_papers/pub_display.cfm?id=3168
Prednášky (video)
Sargent, T. J. (2010) Uncertainty and Ambiguity in American Fiscal and Monetary Policies, Old Theatre, London.
www.youtube.com/watch?v=ofhaWMF1r6Q
Sims, C. A. (2010) How Empirical Evidence Does or Does not Influence Economic Thinking and Theory: Calibration, Statistical Interference and Structural Change, The Institute for New Economic Thinking.
http://ineteconomics.org/video/conference-kings/empirical-evidence-christopher-sims
Články
Fernández-Villaverde, Jesús and Juan F. Rubio-Ramírez (2010) Structural vector autoregressions, The New Palgrave Dictionary of Economics, 2nd Edition, Eds. S.N. Durlauf and L.E. Blume, Palgrave Macmillan.
Piazzesi, Monika (2008) Rational expectations models, estimation of, The New Palgrave Dictionary of Economics, 2nd Edition, Eds. S.N. Durlauf and L.E. Blume, Palgrave Macmillan.
Sargent, T. J. (2008) Rational expectations, The New Palgrave Dictionary of Economics, 2nd Edition, Eds. S.N. Durlauf and L.E. Blume, Palgrave Macmillan.
Zha, Tao (2008) Vector autoregressions, The New Palgrave Dictionary of Economics, 2nd Edition, Eds. S.N. Durlauf and L.E. Blume, Palgrave Macmillan.