Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 2001 George A. Akerlof, A. Michael Spence, Joseph E. Stiglitz (za analýzu trhov s asymetriou informácií)
20. 06. 2001, preklad z www.nobelprize.org: Marek Kálovec
Trhy s asymetrickými informáciami
Teória trhov s asymetrickými informáciami bola po dobu viac ako dvoch desaťročí živnou pôdou pre ekonomický výskum. V súčasnosti sú modely s nedokonalými informáciami nevyhnutnou výbavou komplexu nástrojov vedcov. Nespočetné aplikácie sú rozšírené od tradičných poľnohospodárskych trhov rozvojových krajín až po moderné finančné trhy rozvinutých ekonomík. Základy tejto teórie boli položené v 70. rokoch troma vedcami – Georgeom Akerlofom, Michaelom Spenceom a Josephom Stiglitzom. Cena v roku 2001 im bola udelená za analýzu trhov s asymetrickými informáciami.
Prečo sú úrokové miery často prehnane vysoké v krajinách tretieho sveta? Prečo sa ľudia so záujmom o kúpu dobrého ojazdeného automobilu obracajú na dílerov namiesto súkromných predajcov? Prečo firma vypláca dividendy, ktoré sú zdaňované vyššími sadzbami ako kapitálové výnosy? Prečo je výhodné pre poisťovacie spoločnosti ponúkať klientom zoznam zmlúv, kde vyššia spoluúčasť môže byť kompenzovaná nižším poistným? Prečo bohatí majitelia pozemkov neprenášajú celé riziko z neúrody do kontraktov s nájomníkmi? Tieto otázky ilustrujú známe, no zdanlivo iné javy, z ktorých každý predstavuje výzvu pre ekonomickú teóriu. Tohtoroční laureáti navrhli vysvetlenie a rozšírili teóriu o realistický predpoklad asymetrie informácií: agenti majú na jednej strane trhu oveľa lepšie informácie než tí na strane druhej; dlžníci disponujú množstvom informácií, ktoré je vyššie v porovnaní s veriteľmi; predajca automobilu pozná lepšie stav predávaného tovaru ako záujemca oň; výkonný riaditeľ a predstavenstvo vie viac o stave firmy a jej profitabilite ako akcionári spoločnosti; poistenec vie viac ako poisťovacia spoločnosť o riziku úrazu a nájomníci vedia viac ako vlastníci pozemkov o ich pracovnom nasadení a úrodných podmienkach.
Presnejšie povedané, Akerlof ukázal, že informačné asymetrie môže viesť k nesprávnemu výberu na trhu. Z dôvodu nedokonalej informovanosti na strane veriteľov alebo potenciálnych záujemcov o kúpu automobilu dlžníci so slabou úverovou schopnosťou alebo predajcovia nekvalitných vozov vytláčajú z trhu všetkých ostatných. Spence vysvetlil, že za určitých podmienok môže dobre informovaný agent vylepšiť trhový výstup signalizáciou súkromných informácií smerom k horšie informovaným agentom. Vedenie firmy tak môže niesť dodatočné daňové náklady dividend, aby signalizovalo vysokú profitabilitu. Stiglitz demonštroval, že niekedy môže neinformovaný agent zachytiť informácie lepšie informovaného agenta pomocou skríningu, napríklad poskytnutím voľby zo zoznamu kontraktov pre konkrétnu transakciu. Poisťovacie spoločnosti sú týmto spôsobom schopné rozdeliť klientov do rizikových skupín poskytnutím rôznych politík, kde je možné nižšie poistné vymeniť za vyššiu spoluúčasť.
George Akerlof
Akerlofova esej z roku 1970 s názvom Trh citrónov je najdôležitejšou štúdiou v literatúre ekonomických informácií. Má typické črty skutočne kľúčového príspevku – rieši jednoduchú, ale hlbokú a univerzálnu myšlienku s početnými implikáciami a širokými aplikáciami.
Akerlof tu predstavuje prvú formálnu analýzu trhov s problémami informácií známymi ako nesprávny výber. Analyzuje trh v prípade tovaru, kde predávajúci disponuje väčším množstvom informácií ako kupujúci v súvislosti s kvalitou produktu. To je ilustrované na trhu s ojazdenými automobilmi; „citrón“ – hovorový výraz pre chybný ojazdený automobil – je v súčasnosti veľmi známa metafora v ekonomickom slovníku. Akerlof ukazuje, že hypoteticky problém informácií môže spôsobiť buď kolaps celého trhu alebo dohodu vedúcu k nesprávnemu výberu nízkokvalitných produktov.
Akerlof rovnako demonštroval výskyt a dôležitosť podobných informačných asymetrií, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Jeden z názorných príkladov nesprávneho výberu je situácia na úverovom trhu v Indii v 60. rokoch. Miestni veritelia v tom čase zvýšili úrokové sadzby na dvojnásobok v porovnaní so sadzbami vo veľkých mestách. Avšak sprostredkovateľ, ktorý si požičiava peniaze v meste a následne ich ponúka na vidieku, nepoznajúc kredibilitu dlžníka, riskuje záujem dlžníkov s horšími vyhliadkami splátok a stáva sa náchylným k vysokým stratám. Ďalšie príklady v Akerlofovej práci sa týkajú problémov starších ľudí získať individuálne zdravotné poistenie a diskriminácie minorít na trhu práce.
Kľúčovým bodom jeho „citrónovej“ štúdie je, že ekonomickí agenti môžu mať silné motívy vyrovnať sa s nepriaznivými účinkami informačnej asymetrie na efektívnom trhu. Akerlof argumentuje, že mnoho trhových inštitúcií možno považovať za rastúce ako výsledok snáh o riešenie problému s asymetrickými informáciami. Jedným z príkladov je garancia od dílerov automobilov; ďalšie zahŕňajú značky, obchodné reťazce, frančízy a rôzne druhy kontraktov.
Príkladom môže byť aj myšlienka, že asymetrické informácie môžu generovať nesprávny výber. Po prvé, firmy v novovznikajúcom sektore – akým je napríklad IT sektor – sa môžu zdať identické neinformovanému účastníkovi, zatiaľ čo niektorý zainteresovaný môže mať lepšie informácie o budúcej výnosnosti týchto spoločností. Firmy s nižšou ako priemernou profitabilitou budú preto nadhodnotené a inklinujúce financovať nové projekty vydávaním vlastných akcií než výnosovo úspešnejšie spoločnosti, ktoré sú podhodnotené trhom. Výsledkom bude, že prvý typ firiem bude mať tendenciu rásť rýchlejšie a na akciovom trhu budú dominovať „citróny“. Keď neinformovaný investor získa dodatočné informácie a odhalí svoju chybu, ceny akcií padajú a bublina na trhu praská.
Okrem svojho výskumu asymetrických informácií Akerlof obohatil ekonomickú teóriu o pohľad sociológie a sociálnej antropológie. Jeho najviac pozoruhodné výsledky v tejto súvislosti obsahujú efektivitu na trhu práce. Akerlof poukázal na to, že emócie ako ústretovosť voči zamestnávateľovi alebo strach voči kolegom môžu spôsobiť vysoké mzdové sadzby, čo môže mať dopad na nezamestnanosť. Skúmal tiež, aké efekty môžu mať sociálne konvencie, ako kastový systém, na ekonomickú efektívnosť. Akerlofov výskum je tiež známy a vplyvný v ďalších oblastiach sociálnych vied.
Michael Spence
Spence sa zaujímal o to, ako lepšie informovaní jednotlivci na trhu môžu spoľahlivo prenášať „signál“ k menej informovaným jednotlivcom tak, aby sa vyhli niektorým problémom súvisiacim s nesprávnym výberom. Signalizácia si vyžaduje ekonomických agentov na použitie pozorovateľných a nákladných nástrojov s cieľom presvedčiť ďalších agentov o ich schopnosti, alebo všeobecne, hodnote kvality ich produkcie. Spencov príspevok bol v rozvinutí a formalizácii tejto myšlienky, rovnako ako demonštrácii a analýze jej dôsledkov.
Spencova prvotná esej z roku 1973 (vychádzajúca z dizertačnej práce) sa zaoberá vzdelávaním ako signálom produktivity na trhu práce. Kľúčovou myšlienkou je, že signalizácia nemôže byť úspešná, ak sa náklady na signalizáciu príliš líšia medzi odosielateľmi, t. j. uchádzačmi o prácu. Zamestnávateľ nevie odlíšiť produktívnejšieho uchádzača od menej produktívnych, pokiaľ prvý z nich nepovažuje dostatočne nákladné získanie vzdelania, zatiaľ čo druhí si vyberú nižšiu úroveň vzdelania. Spence tiež poukázal na možnosť rôznych očakávaní založených na rovnováhe vzdelania a miezd, kde muži a belosi dostávajú vyššiu mzdu ako ženy a černosi s rovnakou produktivitou.
Následný výskum obsahuje početné aplikácie ktoré rozširujú jeho teóriu a potvrdzujú dôležitosť signalizácie na rozličné trhy. To zahŕňa fenomény, ako sú nákladné reklamy alebo ďalekosiahle garancie ako signály produktivity, prudké znižovanie cien ako signály trhovej sily, zdržiavacie taktiky pri vyjednávaní cien ako signál vyjednávacej pozície, financovanie dlhom namiesto vydávaním akcií ako signál profitability a recesiou ovplyvnenú monetárnu politiku ako signál nekompromisného záväzku znížiť vysokú infláciu.
Prvým príkladom v literatúre sú dividendy. Prečo firmy vyplácajú dividendy akcionárom uvedomujúc si, že sa stávajú subjektom vyššieho zdanenia ako kapitálové zisky? V rámci udržania zisku firmy sa zdá byť rozumnejšie uspokojiť akcionárov formou kapitálových ziskov formou vyšších cien akcií. Jednou z možných odpovedí je, že dividendy sú signálom pre pozitívne vyhliadky. Spoločnosti s dôvernými informáciami o vysokej výnosnosti vyplácajú dividendy, pretože trh to hodnotí ako dobré správy, a preto platí vyššiu cenu za akcie. Vyššie ceny akcií kompenzujú vysoké daňové odvody za výplatu dividend.
Okrem výskumu signalizácie bol Spencer tiež priekopníkom v aplikácii výsledkov a postrehov laureátov z roku 1996 (Vickreyho a Mirleesa) v oblasti analýzy poistného trhu. V období 1975-1985 bol priekopníkom v práci inšpirovanej vlnou teórie hier, ktorá objasnila množstvo aspektov strategického trhového správania v rámci tzv. novej teórie industriálnej organizácie.
Joseph Stiglitz
Jedna zo Stiglitzových pôvodných štúdií, vypracovaná v spolupráci s Michaelom Rothschildom, formálne demonštrovala, ako je možné sa vysporiadať s problémom informácií na poistnom trhu, kde spoločnosti nemajú informácie o riziku individuálnych klientov. Táto práca je komplementom k Akerlofovej a Spenceovej analýze, ktorá skúma, aké opatrenia prijímajú neinformovaní agenti na trhu s nedokonalými informáciami. Rothschild a Stiglitz ukazujú, že poisťovacia spoločnosť (neinformovaná strana) môže poskytnúť svojim klientom (informovaná strana) efektívne motívy na odhalenie informácií o riziku prostredníctvom tzv. skríningu. V stave rovnováhy poisťovne rozlišujú medzi rozličnými skupinami poistencov podľa rizika poskytnutím zoznamu alternatívnych zmlúv, kde nižšie poistné je možné kompenzovať vyššou spoluúčasťou.
Stiglitz a jeho spoluautori zdôvodňovali, že ekonomické modely môžu byť zavádzajúce, ak neberú do úvahy nedokonalosť informácií. Ich hlavnou myšlienkou bolo, že v podmienkach informačnej asymetrie sa trhy správajú iným spôsobom, akoby v prestrojení. Rovnako vyvodzovali návrhy pre vhodné formy regulácie verejného sektora. Stiglitz analyzoval dopady asymetrie informácií v rôznom kontexte, od nezamestnanosti k formovaniu optimálnej daňovej sústavy. Niekoľko jeho esejí sa stalo základnými kameňmi pre neskorší výskum v tejto oblasti.
Jeden z príkladov je Stiglitzova práca s Andrewom Weissom týkajúca sa trhu úverov s asymetrickými informáciami. Stiglitz a Weiss ukázali, že s cieľom redukovať straty zo zlých úverov môže byť pre bankárov optimálne dávkovať objem pôžičiek namiesto zvyšovania úrokovej miery. Odkedy je úverové dávkovanie bežným javom, tieto postrehy sa stali dôležitým prvkom v realistickejšej teórii úverového trhu. Mali tiež významný dopad v oblasti podnikových financií, menovej teórie a makroekonómie.
V spolupráci s Sanfordom Grossmanom Stiglitz analyzoval efektívnosť finančných trhov. Výsledky tohto výskumu sú známe ako Grossmanov-Stiglitzov paradox: ak sú trhy informačne efektívne a všetky informácie sú zahrnuté v trhových cenách, potom by žiadny individuálny agent nemal žiadne motívy získavať informácie, z ktorých ceny vychádzajú.
Stiglitz je tiež jedným zo zakladateľov modernej rozvojovej ekonómie. Poukázal na to, ako informačná asymetria a ekonomické motívy nie sú len akademickou abstrakciou, ale vysoko konkrétnym fenoménom s ďalekosiahlym významom v oblasti analýzy inštitúcií a trhových podmienok v rozvojových krajinách. Jedna z jeho prvých štúdií v oblasti informačnej asymetrie sa týka nájomníkov, starých, ale stále prítomných a bežných foriem kontraktov.
Zmluvy o prenájme uvádzajú, že úroda by mala byť rozdelená medzi vlastníkov pozemkov a ich nájomníkov vo fixne stanovenom pomere (spravidla na polovicu). Keďže vlastník pozemkov je bohatší, zdalo by sa výhodnejšie pre obe strany, aby vlastníci niesli celé riziko. Ale takýto kontrakt by nedával nájomníkom pozemkov dostatočné motívy na efektívne využitie pôdy. Berúc do úvahy obmedzenosť informácií vlastníkov pozemkov o úrodných podmienkach a pracovnom nasadení nájomníkov, zmluvné vzťahy sa stávajú optimálnym spôsobom riešenia pre obe strany.
Príspevky Josepha Stiglitza zmenili spôsob, akým ekonómovia uvažujú nad fungovaním trhov a spolu s kľúčovými prácami Georgea Akerlofa a Michaela Spencea vytvorili jadro modernej informačnej ekonómie.