Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 2002 Daniel Kahneman, Vernon L. Smith
21. 06. 2002, preklad z www.nobelprize.org: Marek Kálovec
Psychologická a experimentálna ekonómia
Ekonomická teória dlhodobo vychádzala z predpokladu homo oeconomicus, jednotlivca, ktorý je schopný prijímať racionálne rozhodnutia a ktorého správanie je ovplyvňované záujmom o vlastný prospech. Ekonómia patrila k neexperimentálnym vedám, kde sa vedci – rovnako ako v astronómii alebo v meteorológii – museli spoliehať výlučne na oblasť údajov ako výsledok pozorovaní reálneho sveta. V posledných dvoch desaťročiach sa tento pohľad zmenil. Do záujmu sa dostali kontrolované laboratórne testy ako integrálna súčasť ekonomického výskumu. V určitých prípadoch výsledky experimentov ukázali, že základné postuláty ekonomickej teórie by mali byť modifikované. Tento proces bol realizovaný výskumníkmi v dvoch oblastiach: kognitívna psychológia, v ktorej sa zaoberali ľudským jednaním a rozhodovaním, a experimentálna ekonómia, kde testovali ekonomické modely v laboratóriu. Cena v roku 2002 bola udelená priekopníkom v týchto dvoch oblastiach, Danielovi Kahnemanovi (za integrovaný pohľad psychologického výskumu na ekonomickú vedu, najmä v oblasti ľudského správania sa a rozhodovania v podmienkach neistoty) a Vernonovi Smithovi (za vytvorenie laboratórnych experimentov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä pri štúdiu alternatívnych trhových mechanizmov).
Experimentálna ekonómia
Prvé experimenty v ekonómii boli zamerané na testovanie toho, čo je možno najzákladnejším predpokladom v ekonomickej teórii: v podmienkach dokonalej konkurencie trhová cena vytvára rovnováhu medzi ponukou a dopytom, kde hodnota priradená tovaru kupujúcim je na úrovni hodnoty predávajúceho. V prvých experimentoch, ktoré realizoval Vernon Smith, boli subjektom pokusu priradené roly kupujúcich a predávajúcich na trhu s rôznymi preferenciami hodnoty tovarov, vyjadrenými ako najnižšia akceptovateľná cena pre predávajúceho, resp. najvyššia pre kupujúceho. Za daných podmienok rozdelenia preferencií a hodnoty tovarov bol Smith schopný rozhodnúť o rovnovážnej cene – cene, ktorá je prijateľná pre rovnaké veľké množstvo kupujúcich ako predávajúcich. Už v roku 1962, kedy publikoval výsledky experimentu, zistil, že ceny určené pri laboratórnom pokuse boli veľmi blízko teoretickým hodnotám napriek tomu, že subjekty experimentu nemali informácie pre určenie rovnovážnej ceny. Smith v spolupráci s vedcami ako Charles Plott s cieľom overiť podobnosť s teóriou neskôr uskutočnili množstvo podobných experimentov, ktoré potvrdili prvotné výsledky. Obaja objavili výsledok, ktorý je riadený presnou schémou trhového mechanizmu.
Uskutočnilo sa množstvo experimentov, ktoré sa týkali výsledkov aukcií, tradične používaných na trhu so základnými surovinami a akciami alebo inými finančnými titulmi. Nedávno sa tento spôsob organizovania trhu začal používať aj v oblasti deregulácie a privatizácie štátnych monopolov alebo vysielacích práv. Teória tvorby cien rozlišuje štyri formy aukcie pri predaji tovaru:
1. Anglická aukcia – kupujúci oznamujú ponuku dovtedy, kým nie je predložená najvyššia cena.
2. Holandská aukcia – úvodná vyhlásená cena je znižovaná na úroveň, kedy ju kupujúci akceptuje.
3. Obálková aukcia – aukcia so zapečatenými obálkami, kde je akceptovaný záujemca s najvyššou ponukou.
4. Vickreyova aukcia – aukcia so zapečatenými obálkami, kde je akceptovaný záujemca s najvyššou ponukou, ktorý zaplatí druhú najvyššiu ponúkanú cenu v aukcii.
Smith a jeho spolupracovníci boli v kontrolovaných experimentoch schopní otestovať niekoľko teoretických predpokladov. Napríklad zistili, že predajca môže očakávať rovnaký príjem z anglickej a Vickreyovej aukcie. Medzitým boli schopní vyvrátiť teoretický predpoklad o rovnosti medzi holandskou a obálkovou aukciou. Experimenty rovnako ukázali, že anglická aukcia a Vickreyova aukcia sú schopné generovať najvyššiu priemernú cenu, nasledované obálkovou metódou a holandskou aukciou.
Smith tiež inicioval použitie laboratórnych experimentov ako „aerodynamický tunel“, kde navrhované aukčné mechanizmy pre privatizáciu a verejné obstarávanie môžu byť vopred otestované. Vzhľadom na to, že tieto mechanizmy sú komplexné a je náročné hodnotiť ich výkonnosť výlučne na základe teoretických poznatkov, vhodnou sa stáva experimentálna metóda. Smith v podobných experimentoch vyhodnocoval rozličné mechanizmy pre alokáciu letových časových úsekov s využitím počítačovo modelovaných trhov. Zameral sa tiež na hodnotenie foriem organizovania energetického trhu v Austrálii a na Novom Zélande, kde jeho výsledky ovplyvnili konečnú podobu reálneho trhu.
Stávky uzatvárané v reálnom prostredí trhov sú často na inej magnitúde ako odmeny, ktoré vychádzajú z experimentálnych procesov. Zvlášť, ak zdôrazníme dôležitosť menových motívov pri experimentoch. Smith vyvinul metódy, kde takéto motívy nie sú len dostatočne silné, ale tiež navrhnuté s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že výsledky sú aplikovateľné v reálnom prostredí. Hlavným problémom je, že vlastné (nepozorovateľné) preferencie subjektov experimentu môžu ovplyvniť ich správanie. Následne subjekt, ktorému je priradená rola kupujúceho s danou funkciou dopytu po tovare, sa jednoducho nebude správať podľa tejto krivky. Smith predstavil techniku tzv. metódy stimulovanej hodnoty, ktorá eliminuje toto správanie a prináša subjekt s motívmi správania sa, aké predpokladá experimentátor. Vďaka tomuto a ďalším príspevkom, ako aj sérii praktických odporúčaní pre vhodné procedúry v laboratóriu, Smith nastavil metodologické štandardy pre to, čo vytvára model dobrého experimentu v ekonomickom výskume.
Psychológia a ekonómia
Ekonomická veda sa často domnieva, že ľudia sú motivovaní primárne materialistickými motívmi a rozhodnutia realizujú na základe racionálneho správania. Rovnako predpokladá, že hodnotia stav ekonomiky a vplyvu vlastného správania naň prostredníctvom spracovania dostupných informácií podľa štandardných štatistických princípov. Tento prístup bol formulovaný v tzv. teórii očakávanej užitočnosti, ktorá je hlavnou ekonomickou teóriou pre rozhodovanie sa v podmienkach neistoty.
Prevládajúci pohľad v psychológii vo všeobecnosti, a v kognitívnej psychológii hlavne, je považovať ľudskú bytosť za systém, ktorý kóduje a interpretuje vo vedomí dostupné informácie, ale kde ostatné podvedomé faktory tiež ovplyvňujú rozhodnutia v interaktívnom procese. Tieto elementy zahŕňajú vnímanie, mentálne modely pre interpretáciu konkrétnych situácií, emócie, prístup, spomienky predchádzajúcich rozhodnutí a ich následky.
V širšom výskume ľudského správania založenom na prieskumoch a experimentoch mali Daniel Kahneman a ďalší psychológovia pochybnosti o predpoklade ekonomickej racionality v niektorých situáciách pri rozhodovaní sa. V skutočnom prostredí príjemcovia rozhodnutí nehodnotia neurčité udalosti podľa zákonov pravdepodobnosti, a nezdá sa ani, že by sa rozhodovali podľa teórie očakávanej užitočnosti.
V sérii štúdií Kahneman v spolupráci s Amosom Tverskym ukázali, že ľudia nie sú schopní analyzovať komplex situácií pri rozhodovaní, kedy sú budúce dôsledky z tohto procesu nejasné. Za týchto okolností sa spoliehajú na heuristický (neotestovaný) prístup alebo odhad odoka. Fundamentálna podstata je ilustrovaná v Kahnemanovej a Tverského práci, ktorá pozostáva z experimentálnych dát, ako jednotlivci posudzujú náhodné udalosti. Väčšina subjektov priraďuje rovnakú mieru pravdepodobnosti v malých, ako aj veľkých vzorkách bez toho, aby brali do úvahy, že neistota dramaticky klesá s rastúcou vzorkou. Zdá sa preto, že ľudia dodržujú princíp malých čísel bez ohľadu na zákon veľkých čísel v teórii pravdepodobnosti. Vo veľmi známom experimente subjekty považovali za rovnako pravdepodobné, že v daný deň sa v malej nemocnici (niekoľko pôrodov) narodí 60% chlapcov, ako že sa rovnaké množstvo chlapcov narodí aj vo veľkej nemocnici (kde sa narodí množstvo detí).
Podobne investor, ktorý zistí, že manažér fondu pokorí dvojročný index, môže konštatovať, že manažér je systematicky kompetentnejší ako priemerný investor, zatiaľ čo štatistika to nemusí dokazovať. Takáto krátkozrakosť v interpretácii dát môže pomôcť objasniť rôzne fenomény na finančných trhoch (zdanlivo nemotivované obrovské fluktuácie, ktorým akciové trhy čelia), ktoré je náročné vysvetliť na základe existujúcich modelov. V ekonómii zaoberajúcej sa financiami živé pole skúmania behaviorálnych financií sa vyvinulo do formy, ktorá sa snaží porozumieť a popísať fungovanie finančných trhov na základe psychológie.
Ďalším pravidlom hodnotenia odoka je zastupiteľnosť. Kahneman a Tversky uskutočnili experiment, v ktorom boli subjekty požiadané kategorizovať jednotlivcov ako predajcov alebo členov parlamentu na základe poskytnutého opisu. Keď náhodne vybraný jednotlivec bol vykreslený ako záujemca o politiku a zúčastňoval sa debát, väčšina subjektov bola názoru, že ide o člena parlamentu bez ohľadu na fakt, že relatívne vyšší podiel predajcov v populácii zvyšuje pravdepodobnosť, že nejde o politika. Dokonca po tom, ako boli subjekty upozornené o proporcii členov parlamentu a predajcov v populácii, nezdalo sa, že by to malo vplyv na výsledky.
Kahneman tak demonštroval, že v situácii neistoty ľudské posudzovanie vychádza často z hodnotenia odoka, čo je v kontradikcii s predpokladmi teórie pravdepodobnosti. Jeho najvplyvnejší príspevok sa však týka rozhodovania sa v podmienkach neistoty. Významné zistenie je to v tom, že jednotlivci sú oveľa citlivejší na spôsob, ako sa výsledok odvíja od referenčnej úrovne (status quo), než od absolútneho výsledku. Keď čelia procesu rozhodovania sa v podmienkach rizika, zdá sa, že každý jednotlivec zakladá svoje rozhodnutie na zisku a strate z daného rozhodnutia radšej, ako na dôsledkoch rozhodnutia pre ich bohatstvo ako celok. Navyše väčšina jednotlivcov sa zdá byť viac averzná voči stratám v porovnaní s referenčnou úrovňou, ako prístupnejšia voči ziskom v rovnakej miere. Tieto a ďalšie výsledky sú v protiklade s predpokladmi tradičnej teórie maximalizácie očakávanej užitočnosti.
Kahneman a Tversky sa neuspokojili len s kritikou štandardných teórií rozhodovania sa v podmienkach neistoty, vyvinuli aj alternatívnu prospect theory s cieľom poskytnúť vysvetlenia pre empirické pozorovania. Teória a jej rozšírenie môžu byť použité na lepšie vysvetlenie modelov správania, ktoré sa zdajú byť anomáliou z hľadiska tradičnej teórie: sklon k podpísaniu nákladného, no úzko špecifikovaného poistenia pre spotrebiče; vôľa cestovať množstvo míľ pre zľavu pár dolárov na malej kúpe, no nechuť podstúpiť rovnaký proces s cieľom ušetriť rovnaké množstvo peňazí na drahšom tovare; alebo odpor k zníženiu spotreby ako odpoveď na nepriaznivé správy o celoživotnom príjme.
Dve spájajúce sa oblasti výskumu
Moderný výskum na hranici medzi ekonómiou a psychológiou ukázal, že koncepty ako obmedzená racionalita, limitovaný osobný záujem a sebakontrola sú dôležité faktory za hranicou ekonomických javov. Obzvlášť pohľady psychológie mali silný vplyv na súčasný rozvoj vo finančnej sfére. Prečo ale trvalo tak dlhý čas, aby sa tieto idey stali súčasťou ekonomického výskumu? Jedným z vysvetlení je, že experimentálne metódy prenikli do ekonómie len nedávno. Ekonómovia sa začali zaoberať a vo veľkej miere využívať experimentálne metódy ako bežné nástroje výskumu, čo bolo výsledkom pokusov v oblasti vzťahu tvorby cien a trhových inštitúcií. Dnes je nová generácia ekonómov katalyzátorom v postupnom procese zlučovania donedávna odlišných výskumných tradícií v experimentálnej ekonómii a ekonomickej psychológii. Daniel Kahneman a Vernon Smith, kľúčové postavy v rámci tohto procesu, tak prispeli k vzrušujúcemu obnoveniu výskumu v ekonómii.