Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 2004 Finn E. Kydland a Edward C. Prescott (za príspevok k dynamike makroekonómie: časovú konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacie sily hospodárskeho cyklu)
22. 06. 2004, preklad z www.nobelprize.org: Marek Kálovec
Hospodársky cyklus a časovo-konzistentná hospodárska politika
Finn Kydland a Edward Prescott významne prispeli k výskumu v oblasti známej ako makroekonómia. Mimoriadne inovatívnym spôsobom analyzovali nastavenie hospodárskej politiky a procesy vplývajúce na hospodársky cyklus. Ich práca nielen že transformovala ekonomický výskum, ale aj ovplyvnila sčasti monetárnu politiku a prax hospodárskej politiky ako takej.
Do 70. rokov 20. storočia v oblasti výskumu hospodárskych cyklov a stabilizačnej politiky dominoval odkaz Johna Maynarda Keynesa a Veľkej hospodárskej krízy. Ekonómovia makroekonomický vývoj vysvetľovali výkyvmi v dopyte, napríklad v zmenách súkromných investícií a domácej spotreby. Analýza hospodárskej politiky sa zameriavala na nastavenie fiškálnej a monetárnej politiky s cieľom adekvátne reagovať na šoky v efektívnom dopyte. Sotva však existovala snaha vysvetliť politiku uskutočňovanú prakticky.
Počas 70. rokov už nedostatky predošlých analýz nemohli byť ignorované. Bolo očividné, že stabilizačná politika založená na existujúcej teórii zlyhala v stanovovaní cieľov. Ekonomiky západného sveta boli charakteristické problémom stagflácie – súbežnej inflácie a nezamestnanosti – a prevládajúca teória nebola schopná tento problém pomenovať. Rovnako bolo evidentné, že makroekonomický vývoj nie je determinovaný len výkyvmi v agregátnom dopyte. Šoky na ponukovej strane vo forme rastúcich cien vstupov (ropy) a klesajúceho rastu produktivity sa stali rovnako kľúčovými faktormi cyklu. V dvoch vzájomne prepojených štúdiách publikovaných v roku 1977 a 1982 Kydland a Prescott ponúkli nové prístupy k analýze makroekonomického vývoja.
Časovo-konzistentná politika
Koncom 50. a začiatkom 60. rokov bolo konvenčným princípom agregovaným do formy Phillipsovej krivky, že hospodárska politika by mala pristupovať k redukcii nezamestnanosti vyššou infláciou. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov však niekoľko vedcov začalo túto súvislosť skúmať. Milton Friedman (laureát 1976) a Edmund Phelps poukázali na existenciu dlhodobej rovnováhy v úrovni nezamestnanosti nezávislej na miere inflácie. Nezamestnanosť môže byť znížená pod túto úroveň vyššou infláciou, ale len v krátkom období. V dlhom období sa inflačné očakávania a nastavenie miezd prispôsobí skutočnej inflácii, ktorá vedie k nárastu nezamestnanosti späť k rovnovážnej úrovni.
V článku z roku 1977 Kydland a Prescott rozšírili teóriu hospodárskej politiky. Ukázali, že tvorcovia politiky, ktorí nie sú schopní nastaviť pravidlá vopred, vytvárajú rámec pre nárast inflácie, a to napriek zámeru ju znižovať. Laureáti to prezentovali ako jeden zo základných problémov tvorby hospodárskej politiky: časovo-konzistentný problém. Odvtedy sa tento koncept dostal do popredia výskumu a formovania hospodárskej politiky.
Želané a neimplementované politiky
Podstatou časovo-konzistentného problému je politika, ktorú jej tvorcovia vopred považujú za optimálnu, teda takú, ktorá ovplyvní správanie sa domácností a firiem a ich očakávaní, ale ktorá často nie je implementovaná z dôvodu, že očakávania týchto subjektov sa už zmenám prispôsobili a zmenili svoje správanie. Tvorcovia hospodárskej politiky budú preto revidovať rozhodnutia a uplatnenie politiky by tak bolo horším riešením. Z toho vyplýva fakt, že rozhodnutia politikov nemusia byť nevyhnutne v rozpore s cieľmi občanov, skôr, že rozdiel je v časovom rozložení prijímania politických opatrení.
Príznačný príklad časovo-konzistentného problému je možné nájsť v monetárnej politike. Predpokladajme, že cieľom politikov je nízka inflácia a že tento cieľ oznámia verejnosti. Predpokladajme ďalej, že to povedie k očakávaniam nízkej inflácie a malému nárastu miezd. Videné z dnešnej perspektívy by sa mohlo zdať motivujúcim prijať viac inflačnú politiku, ktorá by v krátkom období viedla k poklesu nezamestnanosti. Kydland a Prescott demonštrovali, že podobné motívy môžu v konečnom dôsledku dospieť do situácie vysokej miery inflácie a zároveň vysokej nezamestnanosti. Ak firmy a domácnosti chápu skutočné motívy vlády, vyhlásenia o nízkej inflácii strácajú kredibilitu. To nakoniec vedie k inflačným očakávaniam a k vysokej miere inflácie, ktorá nikdy nezníži úroveň nezamestnanosti.
Analýza Kydlanda a Prescotta poskytla vysvetlenie pre zlyhania v boji s infláciou v 70. rokoch. Avšak analogické problémy časovej konzistencie sa objavujú v mnohých oblastiach hospodárskej politiky. Ako uvádzajú laureáti, podobný problém sa vyskytol v oblasti daňovej politiky. Vláda môže sľúbiť zníženie daňových sadzieb pre určité druhy aktivít (napr. investície), ale ak raz bola investícia realizovaná, vláda nemôže ustúpiť od znižovania daní s cieľom zvýšenia daňových príjmov. Problém časovej konzistencie sa tak stal súčasťou v následnom skúmaní ekonomickej politiky.
Vplyv na inštitúcie monetárnej politiky
Laureáti tento výskum zhrnuli do konštatovania, že časová nekonzistentnosť medzi rozhodnutiami v rôznom čase môže byť mimoriadne nevýhodná pre spoločnosť. V článku z roku 1977 uvažovali nad možnosťou uplatňovania fiškálnej a menovej politiky na základe pravidiel dlhého obdobia, ktoré je náročné zmeniť. Nevýhodou takýchto pravidiel však je, že môžu obmedziť flexibilitu rozhodovania sa v prípade vyskytnutia neočakávaných udalostí (hospodárskych šokov). Neskorší výskum súvisiaci predovšetkým s menovou politikou sa preto zameral na reformy vedúce k zmenám v inštitúciách rozhodovania ako na reformy, ktoré by zužovali manévrovací priestor pre hospodársku politiku. Táto práca mala ďalekosiahly dopad na zmeny uskutočnené v krajinách ako Nový Zéland, Švédsko, Veľká Británia a v eurozóne, ktoré boli zamerané na legislatívne opatrenia v monetárnej politike vedúce k nezávislosti centrálnych bánk s rôznymi vopred definovanými cieľmi cenovej stability.
Všeobecne Kydlandov a Prescottov výskum prispel k prerodu formy hospodárskej politiky – tak v teórii, ako aj v praxi – od izolovaných nástrojov smerom k inštitucionálnej štruktúre. Podstatným stále ostáva, že inštitucionálne nastavenie determinuje, ktoré nástroje sú spoľahlivými a stávajú sa preto realizovateľnými.
Hospodársky cyklus
Druhým komponentom práce Kydlanda a Prescotta, za ktorý dostali cenu, je analýza procesov stojacich za hospodárskym cyklom. Tento príspevok posunul chápanie príčin fluktuácií cyklu. Avšak hlavným aspektom je, že metodológia, ktorú laureáti priniesli, poskytla základ pre nový a rozšírený výskumný program, ktorý obohatil chápanie hospodárskych cyklov.
Ekonomický rast a hospodársky cyklus
Do začiatku 80. rokov ekonómovia študovali dlhodobý rast a krátkodobé výkyvy – odchýlky okolo dlhodobého rastu – ako samostatné fenomény a s použitím osobitných metód. Dlhodobý rast sa považoval za riadený agregátnou ponukou s technologickým vplyvom ako hnacou silou. Naopak, hospodársky cyklus a jeho odchýlky sa vysvetľovali zmenami v agregátnom dopyte, ktorý kolísal okolo dlhodobého rastového trendu. Neexistovalo však reálne prepojenie medzi oboma prístupmi.
Skoršia empirická analýza hospodárskych cyklov bola založená na širokej generalizácii týkajúcej sa vzťahov medzi kľúčovými agregátmi ako súkromná spotreba, investície, HDP a inflácia. Tieto vzťahy boli založené na historických dátach a zdali sa byť viac menej stále v makroekonomickom prostredí 50. a 60. rokov.
Rovnaké vzťahy a empirické analýzy sa však v turbulentnom období 70. rokov už nezdali byť tak adekvátne a adekvátne zohľadňujúce nové makroekonomické súvislosti. Hlavným dôvodom bolo, že tieto analýzy neboli závislé od zásadných parametrov, ktoré ovplyvňujú správanie individuálnych domácností a firiem. To viedlo k nepoužiteľnosti týchto metód pri predikcii efektov zmien v nových ekonomických podmienkach (odlišné úrovne cien energií, zmeny v cieľoch hospodárskych politík, deregulácia atď.), čoho výsledkom boli nespoľahlivé predpovede ekonomickej reality. Bol to predovšetkým Robert Lucas (laureát z roku 1996), ktorý kritizoval tieto metódy. Nebolo to však skôr než v roku 1982, kedy Kydland a Prescott publikovali svoj významný prínos a kedy boli postupne zavedené mikroekonomické základy ako východiská pre makroekonomickú analýzu hospodárskych cyklov.
V článku Kydland a Prescott integrovali analýzy hospodárskych cyklov a rastu ako výsledok štúdia transmisie krátkodobých odchýlok v miere rastu produktivity smerom do ďalších oblastí ekonomiky. Laureáti založili model na predpokladoch typických modelov mikroekonómie (spotrebitelia maximalizujúci užitočnosť a firmy maximalizujúce zisk) a zamerali sa na implikácie budúcich očakávaní. Ukázali, že investície a zmeny relatívnych cien vytvárajú efekty odchýlok v miere rastu technológií v ekonomike, a tým pádom umožňujú vznik krátkodobých fluktuácií okolo dlhodobého trendu rastu ekonomiky. Keďže ich model generoval makroekonomické výkyvy významne podobné skutočnému vývoju spotreby, investícií a HDP, Kydland a Prescott ukázali, že cyklické pohyby by mohli mať zdroj v zmenách v ponukovej stránke ekonomiky.
Ďalší vývoj v šľapajách laureátov
Hoci Kydlandov a Prescottov prvý model bol vysoko štylizovaný, položil základy pre ďalekosiahly výskumný program. Mechanizmy v následných analytických modeloch sa stali podstatne viac realistickejšími. V súčasnosti platný pohľad je, že popri šokoch v dopytovej stránke ekonomiky (zahŕňajúce variabilitu v ponuke práce a nastavení miezd) sú ponukové šoky dôležitými determinantmi výkyvov hospodárskeho cyklu.
Takzvaná nová Keynesovská analýza hospodárskeho cyklu, ktorá sa rozvinula v posledných rokoch, je obzvlášť podstatná v tom, že syntetizuje Kydlandov a Prescottov prístup k hospodárskym cyklom s Keynesovským prístupom. Tieto modely obsiahli predpoklady o rigidných cenách (mzdách) a nedokonalej konkurencii na rôznych trhoch do štruktúry, ktorá má mnoho spoločného s analýzou Kydlanda a Prescotta, vrátane dôrazu na budúce očakávania. Nové keynesovské modely sú používané na analýzu dopytových a ponukových šokov, ako aj monetárnej politiky vo všeobecnosti, a predovšetkým jej problému časovej konzistentnosti.
Centrálne banky, medzinárodné inštitúcie a ďalší, ktorí sa venujú predikciám hospodárskeho vývoja, začali analyzovať cyklický fenomén s využitím modelov iniciovaných Kydlandom a Prescottom. Tieto modely sú rovnako aplikované s cieľom hodnotiť efekty zmien v režimoch hospodárskej politiky, ktoré by mohli umožniť vznik nestálosti ekonomických procesov, a to na základe analyzovania historických dát o vzťahoch medzi kľúčovými makroekonomickými premennými.
Kydland a Prescott poskytli základy pre vysoko prepracovanú teóriu formy makroekonomickej politiky a výkyvov hospodárskych cyklov. Okrem iného významne prehĺbili oblasť porozumenia makroekonomike. Analýza časovej konzistentnosti v hospodárskej politike navyše iniciovala výskumný program, ktorý celkom ovplyvnil prax nastavenia reálnej politiky.