Workshop Podnikateľské prostredie, korupcia, byrokracia
06. 05. 2013, Vladimír Baláž, Viliam Vaškovič
Dňa 16. apríla 2013 Nadácia Liberálna spoločnosť v Bratislave usporiadala workshop „Podnikateľské prostredie, korupcia, byrokracia“ za účasti ekonomických expertov z akademickej, univerzitnej i súkromnej sféry.
V úvodnom vystúpení Viliam Vaškovič skonštatoval, že korupcia je problémom všetkých krajín, a to vrátane vyspelých, ako je USA. Klientelizmus a s ním spojené rôzne formy korupcie už nie sú v SR ojedinelým alebo málo sa vyskytujúcim javom. Rozrástli sa do rozmerov, ktoré nadobúdajú systémový charakter, sú už imanentnou súčasťou fungovania spoločenského systému. Tento stav deštrukčne pôsobí na fungovanie všetkých zložiek právneho štátu, vrátane podnikateľského prostredia.
Istým slovenským špecifikom je, že sa po roku 1989 vytvoril partokratický klientistický systém v omnoho väčšej miere, ako je tomu napr. v USA. Najmä pri verejnom obstarávaní veľkých celkov je zrejmé prepojenie veľkých firiem na politické štruktúry.
Zrejmý je aj veľký rozsah „malej korupcie“ zo strany občanov a menších firiem v určitých sektoroch ekonomiky, ako sú napríklad zdravotníctvo a/alebo obecné a mestské obstarávanie. Na druhej strane je však badať pozitívny trend rastúceho tlaku zo strany mimovládnych organizácií, vrátane Transparency International, na zvýšenie transparentnosti verejného sektora. Prijíma sa určitý objem protikorupčnej legislatívy, ale celkovo je intenzita boja proti korupcii nedostatočná.
V diskusii Milan Kňažko poukázal na nezrelosť a nefunkčnosť občianskej spoločnosti. Veľkým problémom je najmä situácia na súdoch a prokuratúre. Za závažný problém označil fakt, že najvyšší predstavitelia štátu tvrdia, že sa s korupciou nestretli. Takéto výroky portrétujú Slovensko ako bezproblémovú krajinu, čo je v rozpore s realitou. Ako typický príklad bežnej korupcie na miestnej úrovni označil stavebné konanie a veľký počet čiernych stavieb, proti ktorým sa nezakročuje najmä v prípade bohatých a/alebo vplyvných ľudí.
Anton Marcinčin vyslovil názor, že korupcii sa dobre darí najmä v rizikovom prostredí, ktoré podporuje konanie zamerané na okamžité benefity. Domnieva sa, že kľúčovým problémom je nedostatočne rozvinutá občianska spoločnosť. V niektorých prípadoch sa však verejnosť dokáže zmobilizovať a dosiahne úspech. Svedčí o tom napríklad kauza s pezinskou skládkou.
Viliam Vaškovič v ďalšej diskusii uviedol problém daňových rajov, ktoré slúžia ako prístavy pre peniaze zarobené v dôsledku neférových a/alebo korupčných praktík. Proti daňovým rajom sa snažila koncom 90-tych rokov minulého storočia bojovať aj OECD, ale narazila na tvrdý odpor vplyvných kruhov z USA a iných vyspelých krajín, ktoré sa podnikaní daňových rajov priamo podieľali. Viliam Vaškovič položil otázku, či by sa v rámci boja proti korupcii nemali vypracovať a aplikovať pravidlá aj pre súkromné firmy, ktoré narábajú so štátnymi peniazmi. O takýchto prostriedkoch by tieto firmy mali viesť osobitné účtovníctvo. Napr. tzv. schránkové firmy s neznámymi majiteľmi by nemali mať možnosť podieľať sa na verejnom obstarávaní, resp. inom narábaní so štátnymi peniazmi. Príkladom podnikania schránkových firiem v SR je napríklad mýtny tender či podnikanie niektorých zdravotných poisťovní.
Ján Oravec vyslovil názor, že najväčšie hrozba korupcie je zo strany politikov, ktorí sa snažia zaviesť voličov nereálnymi sľubmi a neskôr ich podplatiť verejnými výdavkami, na ktoré štát nemá zdroje. Konanie tohto typu je typickým problémom demokratickej spoločnosti. Ján Oravec tiež uviedol, že väčšina podnikateľov korupčne nekoná a najmä s politickou korupciou sa nikdy nestretne. Domnieva sa, že tlak na nekorupčné správanie podnikateľov musí vykonávať hlavne občianska spoločnosť.
Emília Sičáková-Beblavá ocenila fundovanosť debaty o boji proti korupcii. Podľa jej skúseností z Transparency International sa niektoré formy korupcie dajú potlačiť nástrojmi marketizácie a liberalizácie určitých verejných služieb. Ako príklad uviedla kataster nehnuteľností, ktorý za príplatok umožňuje urýchliť konanie katastra legálnym spôsobom, pričom nie sú dotknuté práva iných spotrebiteľov. Urýchlenie konania v prospech platiacich klientov sa deje na základe zvýšenia kapacity systému. Za veľký problém považuje kvalitu služieb verejného sektora a spôsob, akým sa kapacita verejných služieb buduje. Cieľom by malo byť vybudovanie kapacít poskytujúcich kvalitné služby za primeranú cenu. Krajiny na rôznych stupňoch rozvoja prechádzajú špecifickými štádiami budovania verejných služieb. Slovensku sa za 20 rokov samostatnosti dosiaľ nepodarilo vybudovať ani systém klasickej kompetentnej byrokracie. Anglosaské a škandinávske krajiny tento systém už majú dobre vybudovaný a môžu si v ďalšej fáze dovoliť experimentovať aj s uvoľňovaním pravidiel a poskytovaním väčšieho priestoru pre rozhodovanie vo verejnej správe („new public management“). Fáza budovania systému kompetentnej byrokracie sa však asi nedá preskočiť. Vybudovanie takéhoto systému na Slovensku nie je možné bez reformy súdnictva, prokuratúry a polície, ktoré majú pri stíhaní, odhaľovaní a trestaní korupčného konania kľúčovú úlohu.
Ladislav Vaškovič súhlasil s názorom, že dôležitým prvkom boja proti korupcii je vybudovanie profesionálnej štátnej správy. S týmto názorom súhlasil aj Milan Kňažko, no poukázal na fakt, že vybudovanie efektívnej a profesionálnej štátnej správy trvalo v niektorých krajinách (napr. vo Švajčiarsku) stovky rokov. Ide teda o dlhodobú úlohu.
Zahraniční účastníci - Jan Bartonička z Českej republiky (člen tímu poslanca Parlamentu ČR Jana Farského, starostu mesta Semily, známeho svojím zásadným postojom proti klientelizmu a korupcii) a prof. Andrzej Kupich z Poľska (bývalý radca Veľvyslanectva Poľskej republiky) - vo svojich vystúpeniach potvrdili, že s identickými problémami sa stretávajú v rôznej miere aj vo svojich krajinách.
Po plodnej diskusii účastníci workshopu dospeli k nasledovným záverom:
- Napriek pokroku v oblasti prijatých zákonných noriem stále existuje značný priestor na formovanie klientelistických sietí a rôzne formy korupcie.
- V praxi sa nedostatočne využíva aj súčasne platná legislatíva, čo svedčí o problematickom fungovaní inštitúcií, zodpovedných za dodržiavanie zákonných noriem, ktoré tiež zasiahol klientelisticko-korupčný neduh.
- Z hľadiska trhového prostredia za najškodlivejšiu formu klientelizmu treba považovať zneužívanie zákonodarnej moci na prípravu zákonov, umožňujúcich zvýšenie úžitku-výhod jednej záujmovej skupiny na úkor iných skupín.
- Ďalším neduhom klientelistického štátu je rozširovanie regulačnej moci štátnych orgánov, z toho vyplývajúci rast byrokracie a následné formovanie sieti korupčného prepojenia.
- Špecifickou formou klientelizmu sú možnosti vyplývajúce z prepojenia zákonodárnej a výkonnej moci so štátnou formou vlastníctva.
- Nárast klientelizmu na národnej úrovni umožňuje aj existencia tzv. daňových rajov s anonymným vlastníctvom firiem a štátov s anonymným vlastníctvom bankových účtov.
- Dôležitým faktorom je nedostatočne rozvinutá občianska spoločnosť, ktorá v značnej miere toleruje korupčné správanie.
- Veľkým problémom je aj kvalita služieb verejného sektora. Na Slovensku sa za 20 rokov samostatnosti nepodarilo vybudovať kompetentnú byrokraciu. Bez reforiem polície, prokuratúry, súdnictva a ďalších orgánov štátnej a komunálnej sféry to nebude možné. Pôjde tu ale o dlhodobý proces.
- Odzneli tiež viaceré konkrétne návrhy na zlepšenie legislatívneho prostredia v oblasti verejného obstáravania, ako aj finančnej a účtovnej legislatívy. Tieto budú predmetom ďalších plánovaných diskusií na túto tému.