Slová a skutky akcionárov sa rozchádzajú
11. 07. 2013, Vladimír Bačišin
Volkswagen, Visteon, Johnson Controls, Getrag Ford, Peugeot Citroen, Kia Motors, Magneti Marelli, ZF Levice, ZKW Slovakia, Foxconn, Samsung Electronics, Sony, Embraco, LVD, AU Optronics, Whirlpool, Slovalco, Mondi SCP a ďalšie veľké firmy prinášajú na Slovensko investície, vytvárajú pracovné miesta, zvyšujú kvalifikáciu zamestnancov. Štát mnohým ich investičným projektom vydal osvedčenie o významných investíciách, o ktorých Vláda SR rozhodla, že ich uskutočnenie je vo verejnom záujme. Aby udržala zamestnanosť, dlhodobo im pomáha investičnými stimulmi. Buď priamou štátnou pomocou: poskytnutím finančnej dotácie na krytie investícií, príspevkami na novovytvorené pracovné miesta či príspevkami na vzdelávanie. Alebo nepriamymi dotáciami: odpustením daní niekoľko rokov v rade či prevodom vlastníctva štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena. Zoznam firiem, ktorým bolo schválené poskytnutie regionálnej pomoci (ale existujú aj iné formy pomoci), je k dispozícii na stránke Ministerstva hospodárstva SR.
Na zozname ale budete márne hľadať Enel, Slovenské elektrárne alebo ich projekt dostavby Mochoviec 3 a 4 – niekoľkomiliardovú investíciu (v korunovom vyjadrení ide o vyše sto miliárd), ktorá priamo či nepriamo vytvára deväťtisíc pracovných miest. Navyše, po dokončení stavby na obdobie šesťdesiatich rokov bude zamestnávať ďalších tritisíc ľudí na dodávateľskej linke a šesťsto odborníkov priamo v atómke. Pôjde o personál s vysokou kvalifikáciou, ktorý je výkladnou skriňou znalostnej ekonomiky Slovenska a dáva opodstatnenie tým najnáročnejším študijným odborom na Slovensku. Áno, na mysli máme výchovu informatikov, projektantov, či jadrových fyzikov a takéto programy. Úzkoprofilovosť zamestnancov elektrární dokladá aj výška ich mzdy, ktorá na úrovni takmer 1 700 eur dvojnásobne láme priemerný slovenský plat. Podľa prieskumu časopisu Forbes a portálu Profesia.sk, prácu u šiesteho najvyhľadávanejšieho zamestnávateľa na Slovensku chcú ľudia najmä kvôli stabilite zamestnania. Tá sa cení najmä teraz. V časoch krízy.
„Investícia do Mochoviec má plnú podporu vlády Slovenskej republiky od samého začiatku a je prioritou pre energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky,“ deklaroval predseda vlády Robert Fico v roku 2008 pri otváraní staveniska, a aj v roku 2009 pri podpise zmlúv s hlavnými dodávateľmi. Dnes robia jeho súdruhovia presný opak.
Paradoxne, práve takémuto zamestnávateľovi štát, ako minoritný 34-percentný akcionár, nechce dovoliť dostavať Mochovce, hoci plnú podporu dostavbe niekoľkokrát otvorene deklaroval.
Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré cez Fond národného majetku SR v elektrárňach kontroluje 34-percentný podiel, nechce počuť o zvýšení rozpočtu na Mochovce o 19% na 3,8 miliardy eur. Ten firma hradí z vlastných zdrojov a na ktorý sa nemusí skladať ani jeden-jediný daňovník na Slovensku. Objem investície, ktorú zablokovali, je pritom takmner dvojnásobne vyšší, než Slovensko vybralo na daniach z príjmu ľudí a firiem v roku 2012.
Mochovce sú pritom jedným z troch jadrových projektov, ktoré sa aktuálne stavajú v Európe. Fínska elektráreň v Olkiluoto, ktorú stavia francúzsko-nemecké konzorcium, oproti plánom bude meškať takmer sedem rokov, vo francúzskom Flamanville sú štyri roky pozadu. Plánované náklady sa v prvom prípade navyšovali z troch na šesť a pol a po Fukušime na osem a pol miliardy eur. V druhom prípade sa revidovali z troch na šesť a po záťažových testoch atómiek už na osem miliárd eur.
A propos meškanie: začiatok prác na štúdii realizovateľnosti o výstavbe nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice avizoval vtedajší minister hospodárstva ešte v roku 2008. Štátna JESS nakoniec vznikla o rok neskôr, zmluvu o vypracovaní štúdie podpísala až koncom roka 2011 a jej výsledky oznámili až vlani. A to išlo iba o prvú, bezproblémovú „papierovačku“. Za zmienku stojí plánovanie: štúdia vychádzala z predkrízových údajov z roka 2008, kedy Slováci spotrebovali za rok takmer 30 TWh elektriny, a krajine predpovedala optimistický rast spotreby elektriny do r. 2025 na 40,4 TWh. Český partner žiada garanciu cien elektriny do budúcnosti, pričom pripomenieme, že iné formy pomoci štátu sme uviedli už v úvode..
Často počuť argument, že posúvaním dostavby sa daňovníci na Mochovce skladajú, lebo štát si začne neskôr vybrať dividendy. Štát je akcionár a má nárok na dividendu, len ak jej výplatu odsúhlasia akcionári. Akcionár nezareže teľa, ale kravu vychová, a potom ju začne dojiť. Aj Enel, ktorý sa takisto dividend vzdáva, aby ich mohol investovať na Slovensku, nie vyviezť peniaze do zahraničia ako poctivé slovenské finančné skupiny. Až 57% z investície do Mochoviec pritom ide vo forme zákaziek slovenským firmám. A každé investované euro počas dostavby EMO 3,4 vytvorí prírastok hrubého národného produktu SR v objeme 2,36 eura. Preto, hoc paradoxne, z dlhšej než plánovanej výstavby by sme sa mali tešiť. Teraz. V čase krízy. Ibaže by minoritný akcionár znova zamietol investičný plán Slovenských elektrární, ktorý manažment predložil na schválenie akcionárom. Jeden ekonomický matador mi povedal: Sú tam iné záujmy. O nich najlepšie vie pán predseda.