Nobelova cena za ekonómiu 2013
04. 11. 2013, Vladimír Bačišin
V tomto roku Nobelovu cenu za ekonómiu dostali Eugene Fama, Lars Peter Hansen z Chicago University a Robert Schiller z Yale University. Vedcov odmenili za „empirickú analýzu cien aktív“- čítaj akcií a dlhopisov. Vo svojich prácach Eugene Fama predpokladal, že výnosnosť cien aktív sa nedá predpokladať (prognózovať). Robert Schiller pozmenil jeho názor a tvrdí, že ceny sa nedajú predpokladať len v krátkodobom časovom úseku. Z dlhodobého hľadiska sú ceny predpovedateľné. Prínosom Larsa Petera Hansena v téme ohodnocovania akcií, dlhopisov, teda finančných aktív, bolo vypracovanie analytického aparátu slúžiaceho na overenie rôznych teórií vytvárania cien aktív, a to nielen finančných, ale aj nehnuteľností. V určitej etape života väčšina ľudí investuje svoje peniaze do niečoho. Preto nie je vôbec zvláštne, že na rozdiel od predchádzajúcich laureátov, dvaja z troch ocenených ekonómov sú známi nielen vo vedeckých kruhoch, ale aj vo finančných inštitúciách, ktoré používajú ich teórie. Sú známi nielen v USA, ale aj v medzinárodnom priestore. Koniec koncov jedna z monografií Roberta Schillera je aj na slovenskom knižnom trhu (Investiční horečka, iracionální nadšení na kapitálových trzích, Grada 2010).
Odmena pre týchto vedcov nebola niečím neočakávaným. V minulosti sa očakávala cena pre Eugena Famu. Ekonóm bol niekoľkokrát v zozname kandidátov na ocenenie. Nobelovu cenu za ekonómiu mohol dostať už pre niekoľkými rokmi, ale nedostal ju kvôli vypuknutiu ekonomickej krízy. Kvôli nej sa k výskumom finančných trhov začali správať s predsudkami. Vo svojich hlavných prácach Eugene Fama navrhol teóriu efektívneho trhu. Tvrdil, že predpovedať ceny aktív, teda akcií, dlhopisov, či nehnuteľností, nie je možné. Ináč povedané, odporúčaniam analytikov, maklérov a manažérov investičných fondov v médiách netreba dôverovať. Každý navrhne kúpiť niečo, na čom „určite neprerobíte“... Podľa názoru Eugena Famu je lepšie vkladať peniaze do indexových fondov. Ich zloženie kopíruje index. Index je priemerom cien akcií, s ktorými sa najviac obchoduje. Vedec pracoval s modelom oceňovania kapitálových aktív - capital asset pricing model (CAPM). Eugene Fama spolu s kolegami dokázal, že prepočet ukazovateľa, ktorý poukazuje na citlivosť finančného aktíva na priemerné výnosy (zisky), nazývaný ukazovateľ beta, neposkytuje spoľahlivú odpoveď v predpovediach.
Schiller je známy ako jeden z otcov indexu Case-Schillera, ktorý odráža predaj starších nehnuteľností v mestách v USA. Počas krízy sa indexy používali ako ukazovateľ znehodnotenia nehnuteľností. Tento index umožňuje napríklad sledovať evolúciu cien bytov. Odráža, ako sa môže odlišovať cena jedného a tohto istého bytu v závislosti od jeho kvality. Práce Roberta Schillera sa venujú aj mimoriadnemu vplyvu informácií na ceny na finančných trhoch a úlohy vplyvu psychologických faktorov na trh. Upozorňoval aj na existenciu bublín na trhu a dôsledky ich spľasnutia. Na internetovú bublinu upozornil skôr, ako vznikla.
Lars Peter Hansen je menej známy širokej verejnosti. Jeho práce sa venujú detailom oceňovania, teda stanovenia reálnej trhovej ceny, najmä jej väzby na neznáme faktory. V svojich prácach používal práve ukazovatele, ktoré zaviedli Eugene Fama a Robert Schiller. Najznámejšia je jeho práca, ktorá má pomenovanie „všeobecná teória momentov“ - generalized method of moments (GMM). Lars Peter Hansen prišiel s touto teóriou pred tromi desiatkami rokov. Na Slovensku ju v doktorandskej práci použil ekonóm Mário Blaščák. Je to metóda používaná štatistickou matematikou, ktorá sa používa v ekonometrii využívajúcej matematické modely pre vysvetlenie ekonomických javov.