Interview s Ing. Mariánom Juskom, PhD., prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov SR
04. 11. 2013, Vladimír Bačišin
Otázky kládli Ing. Vladimír Bačišin, PhD., Ing. Andrej Budai, PhD.
- pôsobíte v RÚZ takmer od jeho založenia, podniky ktoré zastupujete, pôsobia na Slovensku v určitom prostredí. Aké zmeny hodnotíte pozitívne a ktoré negatívne?
Pozitívne hodnotím vybudovanie funkčnej trhovej ekonomiky z takpovediac nulovej východiskovej úrovne, negatívne zhoršovanie podmienok pre jej ďalší rozvoj. Spočiatku bolo veľké nadšenie pre trhové hospodárstvo, slabšia konkurencia, cenovo prístupné vstupy. Dnes tieto stimuly pominuli alebo postupne vyprchávajú a nové neprichádzajú. Navyše sa mi zdá, že celospoločenská mienka smeruje do slepej uličky - kapitalizmus bez kapitalistov a trhové hospodárstvo bez zisku.
- máme tu niekoľko profesijných a záujmových združení, čo si myslíte o tejto roztrieštenosti?
Roztrieštenosť škodí. Hlavne keď si uvedomíme, že sme malá ekonomika vo veľkom kolose európskej ekonomiky, ktorá je regulovaná z európskej i národných úrovní. Rovnaká situácia je však aj v iných krajinách, a teda nie sme žiadnym špecifickým prípadom.
- existuje v súčasnosti snaha spojiť sily rôznych združení do jednej organizácie?
Charakterizoval by som súčasnú situáciu v tejto oblasti už len ako platonickú snahu. Všetci zainteresovaní síce konštatujú, že by to bolo dobré, ale po niekoľkých neúspešných pokusoch neveria praktickej realizovateľnosti spájania v dohľadnej dobe.
- čo by ste povedali na takú snahu?
Ja ju osobne podporujem. Dôvod je intenzívnejší vplyv zamestnávateľov na celospoločenské dianie a možnosť koncentrovať sily, či už na národnej alebo európskej úrovni.
-na Slovensku existuje niekoľko téz, ktoré presadzujú zamestnávatelia – nižšie dane, nižšie odvody, úprava minimálnej mzdy, zákonník práce. Myslíte si, že tieto ekonomické faktory môžu viesť k radikálnemu obratu slovenskej ekonomiky?
Je prirodzené, že zamestnávatelia akcentujú aj tieto témy, veď priamo ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Na radikálny obrat je to však málo. Ten vyžaduje výrazne silnejší príspevok školstva, vedy, výskumu, celkovo dobre spravovanej spoločnosti, vrátane právneho systému.
- ďalšou diskutovanou otázkou sú stimuly pre zahraničných investorov, niekto ich podporuje, iný zatracuje. Aký je váš postoj ku štátnym stimulov pre hocijaký subjekt?
Stimuly pre zahraničných ako aj domácich investorov sú nepochybne citlivou, zložitou a aj cezhraničnou témou. Osobne sa mi zdá, že sme už prekročili rozumné hranice a mali by sme sa vrátiť k podstate - zlepšovať podnikateľské prostredie, a nie podporovať také či onaké podnikateľské subjekty. Pravda, len na národnej úrovni sa to zrealizovať nedá.
- čo hovoríte na stav právneho prostredia?
Legislatívne prostredie považujem za nedokonalé, a teda vhodné pre podnikanie skôr právnych kancelárií, než firiem z reálnej ekonomiky. Navyše je rýchlo meniace sa, a tým nestabilné. Za kľúčový problém však považujem tzv. vymožiteľnosť práva.
- bolo by východiskom rozhodcovské konanie a mediácia?
Určite nie. Súdny systém je hierarchický. Najskôr musí byť vybudovaná dôvera v tradičný súdny systém, ktorý hierarchicky začína od ústavného súdu, pokračuje najvyšším súdom, krajskými a okresnými súdmi a končí konkrétnym sudcom. Keď nie je dôvera v základ, systém nebude fungovať ani na báze doplnkových inštitúcií a mechanizmov. Arbitráže a mediácia sú totiž len doplnkom systému. Kľúčom je tradičný súdny systém. Mám veľa poznatkov, že konania sa naťahujú, neúmerne dlho trvajú, sú veľmi byrokratické, že niečo stoja, a samozrejme sú podozrenia z nekalých praktík, ktoré síce môžu byť skreslené subjektívnym názorom, ale existujú. Celkovo si myslím, že v súdnom systéme je dosť prekážok rozvoja podnikania a že systém potrebuje zmenu.
- ako zrýchliť konanie na súdoch?
Nie som špecialistom na túto oblasť, takže ako laik len verím, že pomôže uvažovaná rekodifikácia civilného práva procesného. Ale zlepšenie "vymožiteľnosti práva" sa nedotýka len súdov. Takže pridať musia aj iní. Čoraz počuteľnejšia téza, že celkový právny systém je brzdou rozvoja ekonomiky, je hrozivá.
- ako znížiť náklady spojené so súdnymi spormi?
Na to si netrúfam odpovedať. Ale názor, že súdna moc by mohla pracovať efektívnejšie, je mi sympatický.
- vnímajú zamestnávatelia, ktorých zastupujete, ako problém aj korupciu na súdoch?
Áno. Aj keď mieru subjektívnosti ich pocitu neviem posúdiť.
- ako jej zamedziť?
Tak toto je už zaiste otázka pre špecialistov.
- podnikanie v mnohých oblastiach je spojené s poplatkami za licencie, registrácie, povolenia a iné byrokratické úkony. Máte predstavu, ako a v ktorých oblastiach by bolo možné znížiť túto administratívnu náročnosť?
Mám predstavu, že by v tejto oblasti pomohol komplexný audit. Pravda, cieľom by nemalo byť hľadanie priestoru, kde ešte zaťažiť podnikateľov, ale opačne, kde ubrať. Nákladovosť produkcie sa stáva stále významnejším faktorom riešenia našich nielen ekonomických problémov. Ale predsa len jeden konkrétny príklad. Poplatky pre verejnoprávnu RTVS. Väzbu medzi podnikaním a platbou za špecifickú verejnú službu bez ohľadu na mieru jej využívania považujem za absurdnú.
- akú úlohu môže zohrať v týchto procesoch digitalizácia krajiny, úradov?
Veľkú a nezastupiteľnú. Je to niečo podobné k budovaniu železníc, či elektrifikácii krajiny v minulosti.
- dobre fungujúce podniky by mali mať kvalifikovaný personál - ako hodnotíte kvalitu stredných odborných škôl, ktoré sú zdrojom zamestnancov?
Dnes už jasne prevažuje názor o nedostatočnej úrovni nášho stredného odborného školstva. Ja sa pridávam k tomuto názoru s dovetkom, že existujú aj školy, ktoré majú svoju kvalitu.
- ako hodnotíte kvalitu absolventov vysokých škôl? Vedia samostatne myslieť, prispôsobujú sa rýchlo praxi?
Aj tu je potrebné rozlišovať. Celkovo sa domnievam, že požiadavky na absolventa vysokej školy sa znížili. Uznanie, ale hlavne viac peňazí, by si zaslúžili tie fakulty, ktoré udržujú kvalitu absolventov na úrovni, ktorú vyžaduje dnešná hospodárska, širšie spoločenská prax.
- Chceli by ste ako zamestnávatelia pomôcť školám, výskumu? Komunikujete s akademickou verejnosťou?
Spolupráca beží, ale je čo zlepšovať. To je otrepaná fráza, o ktorej nemôžem povedať, že je nepravdivá. Viac sa mi ale páči tvrdenie, že vôbec nemáme vybudovaný systém, ktorý by prepájal školstvo, vedu, výskum a firmy a dodával by impulzy pre rast ekonomiky.
- aký je váš názor na možnosť stáži či podnikových štipendií?
Podporujem a považujem za prospešné pre všetky zúčastnené strany.
- ako hodnotíte kvalitu komunikácie s jednotlivými vládami od založenia RÚZ?
RÚZ je reprezentatívna zamestnávateľská organizácia a v zmysle našich zákonov je oficiálnym sociálnym partnerom akejkoľvek slovenskej vlády. Toto svoje postavenie RÚZ doteraz vždy využívala a aktívne sa podieľala na sociálnom dialógu. Iná otázka je miera akceptácie návrhov RÚZ jednotlivými vládami. Štatistiku nevedieme, ale základný pocit je, že úspešnosť je vyššia, ak príslušná vláda nie je zviazaná dohodami s odbormi.
- aká je pre vás ideálna vláda s hľadiska zamestnávateľov?
V našich podmienkach taká nebola a ani nebude. Ale môže sa k nej priblížiť taká, ktorá si nielen uvedomí, ale aj bude konať podľa tézy, že blahobyt celej spoločnosti začína v prosperujúcich firmách.
- štát je tiež významným hráčom v našej ekonomike. Je zadávateľom kontraktov na tovary a služby. V čom sú pozitívne stránky súčasného verejného obstarávania, v čom sú nedostatky?
Pozitívom je to, že sme si uvedomili, že verejné obstarávanie funguje zle a je snaha to zmeniť. V súčasnosti sa už obstaráva podľa novely príslušného zákona, ale zatiaľ si netrúfam povedať, či táto novela bude bodom zásadného zlomu.
- ako tieto nedostatky odstrániť?
Legislatívnu zmenu už máme, ideálne by bolo, keby v praxi preukázala svoju efektívnosť. A hlavne, aby bola využívaná férovým a korektným spôsobom všetkými zainteresovanými.
- mnohé tendre na vládnej úrovni sa vypisujú tak, že obmedzujú účasť v nich. Ako by ste zmenili túto prax, aby sa podporila čo najväčšia konkurencia vo verejných súťažiach?
Som za zdravú konkurenciu vo verejných súťažiach. Tá však nesúvisí len s počtom uchádzačov, ale so všetkými podmienkami a kritériami obstarávania. Ich naformulovanie je vecou obstarávateľa. Medzi zlepšením verejného obstarávania a skvalitnením činnosti obstarávateľov je priama úmera. Túto kauzalitu považujem za absolútne dominantnú.
- akým spôsobom je teoreticky aj prakticky možné dosiahnuť to, aby vo verejných súťažiach neexistovala akákoľvek diskriminácia?
Opačne, ak sa z verejného obstarávania eliminujú neseriózne a špekulantské firmy, veci to len pomôže. Teda aj diskriminácia môže byť opodstatnená. Nesmie sa však týkať serióznych firiem. A zabezpečiť to určite môžu obstarávatelia. Len musia konať vo verejnom záujme.
- štát poriada verejné súťaže v rôznych objemoch od dodávok toaletného papiera až po výstavbu diaľnic. Postačuje súčasný stav legislatívy na to, aby na Slovensku mohla prebiehať transparentná a objektívna súťaž pri štátnych zákazkách?
Domnievam sa, že áno. Dokonca si viem predstaviť, že by sme nemali žiadnu špecifickú legislatívu, len obstarávateľov plne konajúcich vo verejnom záujme. A fungovalo by to.
- prečo sa žiadny zamestnávateľský zväz nikdy nevyjadril voči týmto praktikám?
Zamestnávatelia situáciu a praktiky vo verejnom obstarávaní dlhodobo kritizovali a pričinili sa o to, že sa to začalo pociťovať ako vážny celospoločenský problém.
- verejná mienka a médiá hovoria o tom, že politici nechávajú vyhrať tendre na zákazky spriazneným ľuďom. Je to tak? Dá sa s médiami súhlasiť alebo polemizovať?
Súhlasím, že takáto je verejná mienka i posolstvá médií. Riešením je väčšia konkrétnosť, teda kto, komu, kedy a za čo umožnil vyhrať verejnú súťaž. A keď sa preukáže konanie proti verejnému záujmu, tak miera potrestania, vrátane politikov v pozadí. Niekoľko odhalených a uzatvorených prípadov bude mať ďaleko väčší preventívny dosah, než všeobecné tvrdenie, že za všetko môžu zlí politici.
- vláda uvažuje o paušálnom poplatku za existenciu firmy. Čo na to hovoríte?
Daňové licencie sú reakciou na slabý výber daní a zlú situáciu vo verejných financiách. Ja som proti nim. Domnievam sa, že štát má dostatok nástrojov na to, aby vybral dane od tých, ktorí ich majú platiť. Nahradiť túto neschopnosť paušálnou povinnosťou pre všetkých, teda aj tých, ktorí nemajú daňovú povinnosť, považujem za neférový prístup zo strany štátu.
- súčasný zákonník práce znepružňuje trh práce. Ako tento trh opäť spružniť?
Čo sa týka zákonníka práce, tak najjednoduchším riešením je návrat k jeho verzii pred novelizáciou.
- čo by chcela RÚZ presadiť v najbližších rokoch?
Zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo následne prinesie lepšie výsledky firiem, hospodársky rast, zamestnanosť atď. Z krátkodobých cieľov je tu snaha o zastavenie rastu nákladovosti podnikania, a tu nemyslím dôsledky pôsobenia trhu, ale len administratívnych opatrení prijímaných na európskej alebo národnej úrovni.
