Prehľad činnosti Nadácie Liberálna spoločnosť v roku 2013
06. 06. 2014, Viera Gajová
Aktivity Nadácie Liberálna spoločnosť sa v roku 2013 sústredili najmä na tematické workshopy (iné projekty neboli realizované z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov) a prevádzkovanie vlastnej webovej stránky.
Programové ciele nadácie bolo možné realizovať vďaka grantovej podpore z Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit, ako aj vďaka príjmom z podielu zaplatených daní fyzických a právnických osôb a darom fyzických osôb.
Workshopy
Dňa 16. apríla 2013 Nadácia Liberálna spoločnosť v Bratislave usporiadala workshop „Podnikateľské prostredie, korupcia, byrokracia“ za účasti ekonomických expertov z akademickej, univerzitnej i súkromnej sféry.
V úvodnom vystúpení Viliam Vaškovič skonštatoval, že korupcia je problémom všetkých krajín, a to vrátane vyspelých, ako je USA. Klientelizmus a s ním spojené rôzne formy korupcie už nie sú v SR ojedinelým alebo málo sa vyskytujúcim javom. Rozrástli sa do rozmerov, ktoré nadobúdajú systémový charakter, sú už imanentnou súčasťou fungovania spoločenského systému. Tento stav deštrukčne pôsobí na fungovanie všetkých zložiek právneho štátu, vrátane podnikateľského prostredia.
Istým slovenským špecifikom je, že sa po roku 1989 vytvoril partokratický klientistický systém v omnoho väčšej miere, ako je tomu napr. v USA. Najmä pri verejnom obstarávaní veľkých celkov je zrejmé prepojenie veľkých firiem na politické štruktúry.
Zrejmý je aj veľký rozsah „malej korupcie“ zo strany občanov a menších firiem v určitých sektoroch ekonomiky, ako sú napríklad zdravotníctvo a/alebo obecné a mestské obstarávanie. Na druhej strane je však badať pozitívny trend rastúceho tlaku zo strany mimovládnych organizácií, vrátane Transparency International, na zvýšenie transparentnosti verejného sektora. Prijíma sa určitý objem protikorupčnej legislatívy, ale celkovo je intenzita boja proti korupcii nedostatočná.
V diskusii účastníci poukázali na nezrelosť a nefunkčnosť občianskej spoločnosti. Veľkým problémom je situácia na súdoch a prokuratúre. Korupcii sa dobre darí najmä v rizikovom prostredí, ktoré podporuje konanie zamerané na okamžité benefity. Problémom je kvalita služieb verejného sektora a spôsob, akým sa kapacita verejných služieb buduje. Slovensku sa za 20 rokov samostatnosti nepodarilo vybudovať ani systém klasickej kompetentnej byrokracie. Anglosaské a škandinávske krajiny tento systém už majú dobre vybudovaný a môžu si v ďalšej fáze dovoliť experimentovať aj s uvoľňovaním pravidiel a poskytovaním väčšieho priestoru pre rozhodovanie vo verejnej správe („new public management“).
Viliam Vaškovič uviedol problém daňových rajov, ktoré slúžia ako prístavy pre peniaze zarobené v dôsledku neférových a/alebo korupčných praktík. Proti daňovým rajom sa snažila koncom 90-tych rokov minulého storočia bojovať aj OECD, ale narazila na tvrdý odpor vplyvných kruhov z USA a iných vyspelých krajín, ktoré sa na podnikaní daňových rajov priamo podieľali.
Zahraniční účastníci - Jan Bartonička z Českej republiky (člen tímu poslanca Parlamentu ČR Jana Farského, starostu mesta Semily, známeho svojím zásadným postojom proti klientelizmu a korupcii) a prof. Andrzej Kupich z Poľska (bývalý radca Veľvyslanectva Poľskej republiky) - vo svojich vystúpeniach potvrdili, že s identickými problémami sa stretávajú v rôznej miere aj vo svojich krajinách.
Po plodnej diskusii účastníci workshopu dospeli k nasledovným záverom:
- Napriek pokroku v oblasti prijatých zákonných noriem stále existuje značný priestor na formovanie klientelistických sietí a rôzne formy korupcie.
- V praxi sa nedostatočne využíva aj súčasne platná legislatíva, čo svedčí o problematickom fungovaní inštitúcií, zodpovedných za dodržiavanie zákonných noriem, ktoré tiež zasiahol klientelisticko-korupčný neduh.
- Z hľadiska trhového prostredia za najškodlivejšiu formu klientelizmu treba považovať zneužívanie zákonodarnej moci na prípravu zákonov, umožňujúcich zvýšenie úžitku-výhod jednej záujmovej skupiny na úkor iných skupín.
- Ďalším neduhom klientelistického štátu je rozširovanie regulačnej moci štátnych orgánov, z toho vyplývajúci rast byrokracie a následné formovanie sieti korupčného prepojenia.
- Špecifickou formou klientelizmu sú možnosti vyplývajúce z prepojenia zákonodárnej a výkonnej moci so štátnou formou vlastníctva.
- Nárast klientelizmu na národnej úrovni umožňuje aj existencia tzv. daňových rajov s anonymným vlastníctvom firiem a štátov s anonymným vlastníctvom bankových účtov.
- Dôležitým faktorom je nedostatočne rozvinutá občianska spoločnosť, ktorá v značnej miere toleruje korupčné správanie.
- Veľkým problémom je aj kvalita služieb verejného sektora. Na Slovensku sa za 20 rokov samostatnosti nepodarilo vybudovať kompetentnú byrokraciu. Bez reforiem polície, prokuratúry, súdnictva a ďalších orgánov štátnej a komunálnej sféry to nebude možné. Pôjde tu ale o dlhodobý proces.
- Odzneli tiež viaceré konkrétne návrhy na zlepšenie legislatívneho prostredia v oblasti verejného obstáravania, ako aj finančnej a účtovnej legislatívy. Tieto budú predmetom ďalších plánovaných diskusií na túto tému.
V tejto téme pokračovala Nadácia Liberálna spoločnosť usporiadaním druhého workshopu „Podnikateľské prostredie, korupcia, byrokracia II.“ Konal sa 30. októbra 2013 v Bratislave za účasti ekonomických expertov z akademickej, univerzitnej i súkromnej sféry.
Nedôvera v kľúčové inštitúcie demokracie, pocit všemocného klientelizmu a s ním spojenej korupcie, ako aj úpadok politickej kultúry v SR a ČR, dosiahli úroveň, ktorá deštrukčne pôsobí na fungovanie všetkých zložiek právneho štátu a začína ohrozovať samotné základy demokratickej spoločnosti. V tejto situácii účastníci považujú za nevyhnutné, aby došlo k zmene postoja relevantných politických strán na fungovanie politického systému a uskutočnili sa zmeny vo volebnom systéme a financovaní politických strán, vedúce k posilneniu demokratických princípov a transparentnosti. Politické strany by mali predstaviť podrobné programy boja proti korupcii a klientelizmu a vyvolať o týchto otázkach odbornú diskusiu. Tretí sektor a podnikateľské štruktúry by mali aktívnejšie ponúkať svoje riešenia, posilniť koordináciu medzi sebou a zintenzívniť komunikáciu s politickými stranami. Politický klientelizmus a s ním spojené rôzne formy korupcie v ČR a v SR deformujú trhové a celkové podnikateľské prostredie. Veľká korupcia si vyžaduje spojenie časti politických skupín a časti podnikateľských skupín, či už štátnych alebo súkromných, a tiež značnú mieru “tolerancie” zo strany tých zložiek štátu, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákonnosti (vznik selektívneho právneho štátu).
Pre odhaľovanie korupčných sietí bude potrebné prijať sériu legislatívných noriem a odpolilitizovať inštitúcie činné v trestnom konaní. Téza, že stačí dostatočne vymáhať doterajšie zákony, je nepostačujúca. Záujmy podnikateľov zastupujú viaceré združenia. To, že existuje viacero združení, je vcelku logické, pretože záujmy veľkých, stredných a malých podnikov sú čiastočne odlišné. Doterajšia snaha o zníženie daní a odvodov, minimálnej mzdy, ako aj o liberálnejšiu podobu zakonníka práce, nepriniesla dostatočné výsledky. Tiež snaha o zníženie administratívnej náročnosti podnikania nepriniesla žiadúci pokrok. Pravdepodobne koordinovanejší, odbornejší a efektívnejší postup by vytvoril silnejší tlak na politické štruktúry.
Nadácia Liberálna spoločnosť chce v budúcnosti participovať spolu s podnikateľskými združeniami na analýze legislatívnych noriem, ktoré umožňujú získavanie rôznych zvýhodnení jednej časti podnikateľov na úkor iných (rent seeking), majú diskriminačný a deformujúci vplyv na formovanie podnikateľského a politického prostredia, ako aj analyzovať riešenia boja proti korupcii v programoch jednotlivých politických strán v SR a v ČR.