Laureát Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela 2014: Jean Tirole „Za analýzu trhovej sily a regulácie“
27. 12. 2015, preklad z www.nobelprize.org: Viera Gajová
Trhová sila a regulácia
Jean Tirole je jedným z najvplyvnejších ekonómov našej doby. Urobil významné teoretické výskumné príspevky v mnohých oblastiach, ale predovšetkým objasnil, ako porozumieť a regulovať priemyselné odvetvia s niekoľkými mocnými firmami. V roku 2014 bola Tirolovi udelená cena za analýzu trhovej sily a regulácie.
Regulácia je zložitá
Ktoré činnosti by mali byť vykonávané ako verejné služby a ktoré by mali byť ponechané na súkromné firmy, je otázka, ktorá je vždy relevantná. Mnohé vlády sprístupnili verejné monopoly súkromným podielnikom. To sa aplikovalo na priemyselné odvetvia ako železnice, diaľnice, voda, pošta a telekomunikácie - ale aj na poskytovanie vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Skúsenosti vyplývajúce z týchto privatizácií boli zmiešané a prinútiť súkromné firmy, aby sa správali požadovaným spôsobom, boločasto zložitejšie, než sa očakávalo.
Existujú dva hlavné problémy. Po prvé, mnohé trhy sú ovládané niekoľkými málo firmami, ktoré všetky ovplyvňujú ceny, objemy a kvalitu. Tradičná ekonomická teória sa nezaoberá týmto prípadom, známym ako oligopoly (konkurencia niekoľkých veľkých výrobcov), namiesto toho vopred predpokladá jediný monopol alebo to, čo je známe ako dokonalá konkurencia. Druhým problémom je, že regulačný orgán nemá informáciu o nákladoch firiem a kvalite tovarov a služieb, ktoré dodávajú. Tento nedostatok poznatkov často poskytuje regulovaným firmám prirodzenú výhodu.
Pred Tirolom
V 80-tych rokoch, predtým, než Tirole publikoval svoju prvú prácu, výskum v oblasti regulácie bol relatívne zriedkavý, väčšinou sa zaoberal tým, ako vláda môže zasahovať a kontrolovať ceny v dvoch extrémoch monopolu a dokonalej konkurencie.
V tom čase výskumníci a tí, ktorí rozhodovali / riadiaci pracovníci, stále hľadali všeobecné zásady, ktoré by sa vzťahovali na všetky priemyselné odvetvia. Obhajovali jednoduché pravidlá pre regulačnú politiku, napríklad cenové stropy pre monopolistu a zákaz spolupráce medzi konkurentmi na tom istom trhu, a zároveň umožnenie spolupráce medzi firmami narôznych pozíciách v cenovom reťazci. Tirolov výskum prišiel ukázať, že také pravidlá fungujú dobre za určitých podmienok, ale že narobia viac škody nežúžitku v inom. Cenové stropy môžu poskytnúť dominantným firmám so silnými motívmi znižovať náklady - čo je v poriadku pre spoločnosť - ale môžu tiež umožniť nadmerné zisky - zlá vec pre spoločnosť. Spolupráca na cene nastavená v rámci trhu je zvyčajne škodlivá, ale spoluprácu týkajúcu sa patentových dohôd môžu využívať všetci zapojení. Zlúčenie firmy a jej dodávateľa môže viesť k rýchlejšej inovácii, ale to môže tiež narušiť hospodársku súťaž.
Aby sme dosiahli tieto výsledky, bola potrebná nová teória pre oligopolné trhy, pretože ani rozsiahla privatizácia nevytvára dostatok priestoru pre viacero firiem. Bola tu tiež potreba novej teórie regulácie v situáciách asymetrickej informácie, pretože regulačné orgány majú často nedostatočné znalosti o podmienkach firiem.
Nové teoretické nástroje
Tirolov výskum je postavený na nových vedeckých metódach, najmä v teórii hier a v teórii zmluvy. Boli veľké nádeje, že tieto metódy by prispeli k praktickej politike. Teória hier by napomohla systematickému štúdiu, ako firmy reagujú na rôzne podmienky a na správanie všetkých ostatných. Ďalším krokom by bolo navrhnúť vhodnú reguláciu na základe novej teórie motivačných zmlúv medzi stranami s rôznymi informáciami. Avšak hoci mnohí si boli vedomí skúmania týchto otázok, riešenia sa nachádzali ťažko.
Jean Tirole začal svoj výskum k regulácii a oligopolu začiatkom 80-tych rokov. Obdržal už tituly v inžinierstve z École Polytechnique a École Nationale des Ponts et Chaussées v Paríži a v matematike z Université Paris-Dauphine. V roku 1981 mu bol udelený titul Ph.D. v ekonómii na Massachusetts Institute of Technology v Cambridge, USA. Nové nástroje ekonomickej teórie a hlboké preniknutie do výrobných podmienok množstva regulovaných priemyselných odvetví dali Tirolovi mimoriadne dobrý základ pre obnovenie a prehĺbenie analýzy regulácie a trhovej sily.
Informačné problémy regulačného orgánu
V roku 1986 Tirole a jeho už zosnulý kolega Jean-Jacques Laffont urobili dôležitý príspevok k teórii regulácie. Ukázali, ako dômyselný rad výrobných zmlúv môže obísť problém asymetrickej informácie na trhu, kde regulačný orgán nemá kompletné znalosti o nákladoch a výbere výrobných techník monopolu.
Kľúčovým problémom je poskytnúť náhradu, ktorá je dostatočne vysoká, aby sa výroba vyplatila, bez použitia peňazí z daní na zbytočne vysoké zisky. Laffont a Tirole názorne predviedli, ako regulačný orgán môže vyriešiť túto dilemu. Elegantným výsledkom je, že úrad môže kompenzovať svoj nedostatok informácií o podmienkach firmy tým, že jej umožní vybrať si z ponuky dômyselne zostavených zmlúv. Bez ohľadu na typ si producent vyberie správny druh zmluvy čisto z vlastného záujmu. Výrobca s vysokými nákladmi, ktoré sú ťažko ovplyvniteľné, si vyberie zmluvu s pomerne vysokou náhradou za svoje náklady - a teda ma malú motiváciu pre ich zníženie. Výrobca, ktorý má väčšie príležitosti na zníženie svojich nákladov, si vyberie zmluvu s relatívne nízkou náhradou za svoje náklady, ale s vyššou cenou za služby, ktoré dodáva - a teda majú silnú motiváciu prezníženie nákladov. Každá jedna zmluva, ktorá urobí kompromis medzi týmito aspektmi, by mala za následok zbytočne vysoké zisky, ak je ľahké pre firmu znížiť svoje náklady.
Počas 80-tych a 90-tych rokov Laffont a Tirole aplikovali svoju teóriu na rad otázok. Výsledky zhrnuli v knihe o verejnom obstarávaní a regulácii, publikovanej v roku 1993, ktorá výrazne ovplyvnila reguláciu v praxi. Teoretické výsledky, ako by rôzne typy regulácie mohli fungovať, tiež získali presvedčivú podporu v empirických štúdiách jednotlivých priemyselných odvetví.
Dynamika regulácie
V mnohých prípadoch vyvstávajú otázky k časovému rámcu pre reguláciu: pre aké obdobie by mal byť navrhnutý prvý rad predpisov a ako by mal byť posudzovaný a obnovovaný? Laffont a Tirole analyzovali tieto otázky v dvoch významných článkoch z roku 1988 a 1990, založených na práci vykonanej Freixasom, Laffontom a Tirolom v roku 1985.
Predpokladajme, že regulačný orgán a výrobca nemôžu podpísať dlhodobú zmluvu, ale len niekoľko krátkodobých zmlúv. To znamená, že aktuálne kroky výrobcu môžu mať vplyv na jeho budúcu reguláciu. Ak výrobca s nízkymi nákladmi tvrdo pracuje, a tak dosahuje veľké zisky počas prvého zmluvného obdobia, môže regulačný orgán sprísniť požiadavky na ďalšie zmluvy s cieľom znížiť potenciálny zisk. Rizikom je, že výrobca predvída tento efekt západky (ratchet effect), a teda pracuje menej tvrdo, znevýhodňujúc podnikanie. Ak orgán nemôže vypracovať dlhodobé zmluvy, je nemožné nechať výrobcu, aby si zvolil zodpovedajúce úsilie za rozumnú cenu, a tým nepriamo odhalil svoje nákladové podmienky. Namiesto toho by sa mal orgán rozhodnúť použiť slabšie stimuly a postupne sa dozvedieť tieto podmienky - to sa stane rýchlo v prípade, že podnikanie je komplexné a neziskové, a pomalšie, ak je jednoduchšie a viac ziskové.
Nezávislosť regulačného orgánu
Vo väčšine krajín je rámec pre reguláciu najprv stanovený na vyššej úrovni (vláda) a verejnému orgánu je potom uloženénavrhnúť presné podmienky nariadenia. V roku 1986 Tirole analyzoval optimálny systém odmeňovania v podobnom hierarchickom vzťahu, študujúc všeobecný prípad s jedným šéfom (majiteľ), jedným vedúcim (majster) a jedným zástupcom (pracovník). Hlavným problémom je, že orgán a firma majú viac informácií o podniku, než vláda. Zle navrhnutý rámec znamená, že existuje riziko, že sa tajne dohodnú skryť túto informáciu pred vládou v prospech podnikania: úrad sa stáva obhajcom firmy. V roku 1991 Laffont a Tirole skúmali, aký by mal byť charakter regulácie, aby umožnil minimalizovať toto riziko.
Hlavným výsledkom ich analýzy je, že vláda by mala stanoviť rámec, ktorý výslovne počíta s rizikom, že regulačný orgán môže skrývať informácie a tajne spolupracovať s regulovanou firmou. Aj pri dobre navrhnutom rámci buderegulačný orgán niekedy vystupovať ako obhajca firmy, ale napriek tomu nikdy si nedovolí nechať sa podplatiť alebo aktívne zadržiavať informácie.
Hospodárska súťaž a strategické investície
Nielen monopoly vyžadujú reguláciu, ale takisto oligopolné trhy. Spolu so svojimi spoluautormi Tirole poskytol rad dôležitých príspevkov k teóriám práva hospodárskej súťaže, napríklad analýzy konkurenčných účinkov patentov, technického pokroku a strategických investícií.
Patenty môžu poskytnúť firmám strategickú výhodu. V roku 1983 Tirole v spolupráci s Drew Fudenbergom, Richardom Gilbertom a Josephom Stiglitzom (jeden z laureátov za ekonómiu z roku 2001) analyzovali podmienky pre patentové preteky medzi firmami. Predpovedali intenzívne preteky v oblastiach, kde niekoľko spoločností je zhruba na rovnakej úrovni, ale na nižších úrovniach investícií do výskumu a vývoja, kedy jedna zo spoločností je v predstihu.
V článku z roku 1984 Fudenberg a Tirole využili teóriu hier na analýzu, ako firma môže ovplyvniť svojich konkurentov strategicky. Strategická investícia má dlhodobé účinky na ziskovosť firmy. Jednou nevyhnutnou otázkou je, či sa investíciami firma stane viac (alebo menej) agresívnou v budúcej hospodárskej súťaži. Jedným z príkladov je investícia, ktorá znižuje hraničné náklady firmy. Ďalšou otázkou je spôsob, akým sa konkurujúce firmy najlepšie vyrovnajú s takou konkurenciou. Na niektorých trhoch agresívne investície prinesú odmeny, keďže konkurenti sa zdržia podielov na trhu. Na iných trhoch sú také investície stratové, pretože sa následne stretnú s agresívnym správaním. Dôkladné pochopenie konkrétnych podmienok určitého priemyselného odvetvia je preto nevyhnutné pre určenie, aký typ stratégie je najvýhodnejší pre firmy v tomto priemyselnom odvetví. To sú dôležité poznatky tak pre praktikov, ako aj pre orgány hospodárskej súťaže. Praktici môžu urobiť chyby, ak sa nekriticky pokúsia preniesť poznatky získané na jednom trhu k druhému, a úrady môžu urobiť chyby, ak regulujú firmy bez toho, aby konkrétne podmienky trhu vzali do úvahy.
Hospodárska súťaž na konkrétnych trhoch
Neexistujú žiadne jednoduché, štandardné riešenia pre reguláciu a politiku hospodárskej súťaže, pretože tie najvhodnejšie sa budú líšiť od jedného trhu k druhému. Jean Tirole preto študoval aj podmienky konkrétnych trhov a prispel novými teoretickými pohľadmi. Tradične boli nižšie ceny pod právnou kontrolou hospodárskej súťaže, pretože nastavenie ceny pod výrobnými nákladmi je jedným zo spôsobov, ako sa zbaviť konkurencie. Avšak neplatí to nevyhnutne pre všetky trhy. Zvážme napríklad novinový trh, kde rozdávanie novín zadarmo môže byť spôsob, ako prilákať čitateľov, a takto aj nových inzerentov na krytie strát pre výrobu a distribúciu. V tomto prípade je sporné, či predaj pod cenu by mal byť zakázaný. Spolu so Jean-Charlesom Rochetom Tirole zvýšil povedomie o týchto platformových trhoch (platform markets), kde existuje silná väzba medzi hráčmi na rôznych stranách technickej platformy, ako sú čitatelia a inzerenti v prípade novín. Ďalšími príkladmi podobných platforiem sú kreditné/debetné karty, vyhľadávače a sociálne médiá.
Hospodárska súťaž a vertikálne obmedzenia
Čo sa stane, keď niekto má monopol v oblasti, ktorá je dôležitým článkom výrobného reťazca? Tento klasický problém je ilustrovaný moderným fenoménom: softvér alebo operačný systém konkrétnej firmy sa stáva dominantným v jej oblasti. Pôvodne sa verilo, že také spoločnosti môžu dobre nadobudnúť monopolné zisky vo svojej oblasti, ale že konkurencia im bráni mať úžitok z ich postavenia v ďalšom článku výrobného reťazca.
V dvoch štúdiách - jedna s Patrickom Reyom v roku 1986, druhá s Oliverom Hartom v roku 1990 - Tirole ukázal, že táto viera nie je odôvodnená; ovládanie jedného článku reťazca môže dovoliť monopolistovi nadobudnúť zisky na trhu ďalšieho reťazca. V skutočnosti je to často narušenie hospodárskej súťaže na susednom trhu, čo monopolistovi umožní mať vyššie príjmy. Jedným z príkladov je výrobca so zníženými nákladmi, s patentovanou inováciou. Ak firmy, ktoré sú potenciálnym zákazníkmi tejto inovácie, pôsobia na trhu s tvrdou konkurenciou, pre výrobcu bude ťažké zvýšiť príjmy, ak predáva všetkým firmám naraz; konkurencia na trhu produkuje nízke zisky aj po znížení nákladov, takže výrobca musí udržiavať nízku cenu. Avšak ak inováciu predá iba jednej firme, táto firma dosiahne vysoký zisk, pretože sa stáva efektívnejšou než jejkonkurenti. Výrobca potom môže nastaviť svoju cenu podstatne vyššie.
Avšak nie je zďaleka jasné, či sa výrobca môže zaviazať k predaju iba jednej firme. Akonáhle sa predaj uskutoční, stojí to za to, aby výrobca predával ďalším firmám, ale ak si prvý zákazník uvedomí toto riziko, jeho ochota platiť sa výrazne znižuje. Výrobca teda musí sľúbiť, že neurobí žiadne zvýšenie predaja. Aby tento sľub bol dôveryhodný, je potrebné buď podpísať nejakú formu exkluzívnej zmluvy alebo dokonca zlúčiť dve firmy. Právo hospodárskej súťaže preto musí zvážiť tieto dve protichodné úvahy: na jednej strane môžu vertikálne zmluvy obmedziť súťaž, ale na druhej strane podporia inovácie. Tento typ argumentácie poskytuje nový a odolný základ pre legislatívu a právne využitie v oblasti vertikálnych zmlúv a fúzií.
Takže toto je ďalší príklad toho istého všeobecného výsledku: vhodná politika hospodárskej súťaže sa líši od trhu k trhu.
Celkový prínos
Výskumné príspevky Jeana Tirola charakterizujú dôkladné štúdie, rešpektovanie zvláštností rôznych trhov a obratné uplatňovanie nových analytických metód v ekonomike. Prenikol hlboko do najvýznamnejších centrálnych otázok oligopolov a asymetrickej informácie, ale takisto sa mu podarilo dať dohromady svoje vlastné výsledky a výsledky iných do zrozumiteľného rámca pre vyučovanie, praktickú aplikáciu a pokračujúci výskum. Tirolov dôraz na normatívne teórie regulácie a politiky hospodárskej súťaže dávajú jeho príspevkom veľký praktický význam.