Laureát Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela 2015: Angus Deaton „Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva“
27. 12. 2015, preklad z www.nobelprize.org: Viera Gajová
Spotreba, vysoká a nízka
Spotreba tovarov a služieb je základnou súčasťou blahobytu ľudí. Laureát Angus Deaton prehĺbil naše chápanie rôznych aspektov spotreby. Jeho výskum sa týka otázok nesmierneho významu pre ľudský blahobyt, a to nielen v chudobných krajinách. Deatonov výskum výrazne ovplyvnil tak praktickú tvorbu politiky, ako aj vedeckú komunitu. Zdôraznením väzby medzi rozhodnutiami spotreby jednotlivca a výsledkami pre celú ekonomiku jeho práca pomohla transformovať modernú mikroekonomiku, makroekonomiku a rozvojovú ekonomiku.
Deaton obdrží tohtoročnú Cenu za ekonomické vedy za tri súvisiace úspechy: systém pre odhad dopytu pre rôzne tovary, ktorý on a John Muellbauer vyvinuli okolo roku 1980; štúdium súvislosti medzi spotrebou a príjmom, ktoré viedol okolo roku 1990; a za prácu, ktorú vykonal v neskorších desaťročiach o meraní životnej úrovne a chudoby v rozvojových krajinách s pomocou prieskumov domácností.
Systémy dopytu a mikroekonomika
Systém dopytu je súbor rovníc, ktoré ukazujú úroveň spotrebiteľského dopytu pre rôzne tovary a služby: jedna rovnica môže odkazovať na dopyt po oblečení, ďalšia na dopyt po potravinách atď. Každá z týchto rovníc ukazuje, ako sa dopyt pre konkrétny tovar mení s cenami všetkých tovarov, spotrebiteľskými príjmami a demografickými faktormi. Takýto systém je užitočný pre rozhodovanie o hospodárskej politike. Napríklad, ak vláda chce zvýšiť DPH na potraviny alebo znížiť daň z príjmu pre určitú skupinu, je nevyhnutné vedieť, ako takáto reforma zasiahne spotrebu rôzneho tovaru a ktoré sociálne skupiny získajú alebo stratia.
Keď výskumník konfrontuje systém dopytu s údajmi, systém by mal spĺňať množstvo požiadaviek, aby bol spoľahlivý a užitočný. Samozrejme, tento systém musí dobre ladiť so vzormi pozorovanými v údajoch. Aby bolo možné vypočítať zmysluplné efekty blahobytu, mal by byť tiež kompatibilný s teóriou racionálnej spotreby. Počas 60-tych a 70-tych rokov mnohí ekonómovia testovali existujúce systémy dopytu a zistili, že nevedia presne predpovedať, ako sa dopyt mení s cenami a príjmami, ani že sa zdajú byť v súlade s predpokladom racionálnej spotreby. Vysvetlenie pre druhé menované by mohlo byť, samozrejme, že spotrebitelia nie sú úplne racionálni. Avšak Deaton preukázal, že existujúce systémy boli zostavené zúženejšie, než predtým boli myslené; vtlačili správanie spotrebiteľa do zvieracej kazajky domnienok, ktorá bola príliš obmedzujúca, aby realisticky zohľadnila skutočný výber spotrebiteľa.
Výzvou bolo vybudovať systém, ktorý by bol dostatočne všeobecný, aby poskytol spoľahlivý obraz vzorov dopytu v spoločnosti, ale tiež dostatočne jednoduchý na štatistické odhady a používanie. Riešením bol Deatonov a Muellbauerov Almost Ideal Demand System /Kvázi ideálny dopytový systém/ z roku 1980. Ich prvé odhady na základe tohto systému neposkytovali jasné odpovede na všetky otázky obklopujúce spotrebu, ale pružnosť systému a potenciál pre rozšírenie a modifikáciu zaistili rýchle oživenie výskumu spotrebiteľského správania.
Po 35 rokoch Deatonov a Muellbauerov systém dopytu a jeho vylepšenia inými výskumníkmi zostávajú štandardnými nástrojmi pre štúdium dopadov hospodárskej politiky, pre zostavovanie cenových indexov a pre porovnanie životných úrovní v rôznych krajinách a časových obdobiach. Inými slovami, mal obrovský vplyv na akademickej pôde, a rovnako veľmi ovplyvnil hodnotenie v praktickej politike.
Spotreba, príjmy a makroekonomika
The Almost Ideal Demand System /Kvázi ideálny dopytový systém/ opisuje, ako domácnosti rozdeľujú svoju spotrebu medzi rôzne tovary v určitom časovom období, vzhľadom na ich celkové výdavky v období. Avšak ich celkové výdavky nie sú stanovené, keďže o nich rozhodujú domácnosti samé, keď plánujú svoju spotrebu z roka na rok. Tak teda koľko zo svojich príjmov ľudia spotrebujú v rôznych časových obdobiach? Toto je dôležitá otázka v makroekonomike - druhá strana celkovej spotreby je celková úspora a vývoj úspor v priebehu času v krajine je dôležitý pre jej tvorbu kapitálu a obchodné cykly.
1950-te roky uzreli vývoj dvoch známych teórií o tom, ako spotreba, a teda aj sporenie, závisia od vývoja príjmu: Permanent Income Hypothesis Miltona Friedmana a analogický model životného cyklu /Life-Cycle Model/ Franca Modiglianiho. Podstatným záverom týchto teórií je, že jednotlivci chcú rozložiť svoju spotrebu v priebehu času. Sporia, keď očakávajú nižšie budúce príjmy a požičiavajú si v opačných prípadoch. Tieto dve teórie, vo formulácii prijatej v 70-tych rokoch, zohrali významú úlohu v makroekonomickom výskume. V niekoľkých článkoch okolo roku 1990 Deaton a jeho spoluautori testovali mnoho dôležitých záverov vyvodených z hypotézy stálych príjmov /Permanent Income Hypothesis/. Tieto testy pomohli zmeniť základný pohľad na vzťahy medzi teóriou a údajmi.
V tej dobe takmer celý makroekonomický výskum bol založený na predstave „reprezentatívneho spotrebiteľa“, spotreba ktorého sa menila spolu s úhrnným alebo priemerným príjmom spoločnosti. S týmto zjednodušeným predpokladom Deaton bol schopný preukázať, že hypotéza stálych príjmov /Permanent Income Hypothesis/ predvída, že spotreba bude kolísať viac než príjem. Toto je argument, pretože neočakávané zvýšenie príjmu pre celú ekonomiku má sklon byť nasledované ďalšími prudkými príjmovými nárastmi v nasledujúcich rokoch. Racionálny reprezentatívny spotrebiteľ by preto mal spotrebovať niektoré z týchto očakávaných prudkých príjmových nárastov predtým, než nastanú, čo znamená, že bežná spotreba by mala ísť hore o viac ako bežný príjem. Pretože toto je v rozpore so vzormi v úhrnných údajoch, kde spotreba kolíše menej ako príjem, Deatonovo zistenie celú teóriu spochybnilo. Tento zjavný rozpor medzi teóriou a údajmi sa stal známy ako Deatonov paradox.
Deaton ukázal, že kľúčom k riešeniu tohto paradoxu - a lepšiemu porozumeniu makroekonomických údajov vo všeobecnosti - je študovať príjem a spotrebu jednotlivcov, ktorých príjmy sa menia úplne iným spôsobom voči priemernému príjmu. Pretože príjmy niektorých ľudí sa znižujú v rovnakom čase, ako sa príjmy iných zvyšujú, prevažná časť jednotlivých odchýlok v priemerných príjmoch vychádza, keď počítame príjem reprezentatívneho spotrebiteľa. Dopracovaním sa k tomu, ako sa úrovne spotreby jednotlivca líšia od úrovní príjmu jednotlivca predtým, kým spotreba je agregovaná, predpovede teórie sú oveľa bližšie k vzorom, ktoré sledujeme v úhrnných údajoch, najmä ak vezmeme do úvahy, že jednotlivci čelia obmedzeniam pri financovaní svojej požadovanej spotreby prostredníctvom pôžičiek.
Deaton tiež ukázal, že keď študujeme jednotlivé údaje, štandardná teória má ďalšie predpovede, ktoré si iní nevšimli. Napríklad rozdelenie spotreby naprieč všetkými jednotlivcami v generácii sa rozptyľuje, keďže jednotlivci starnú, predpoveď, ktorá sa taktiež naozaj overila ako pravdivá. Rozsah tohto rozptylu môže byť použitý na posúdenie, do akej miery sa jednotlivci môžu poistiť proti otrasom na svojich vlastných príjmoch.
Poznania poskytnuté Deatonovou prácou o spotrebe a príjme mali trvalý vplyv na moderný makroekonomický výskum. Predchádzajúci výskumníci v makroekonomike, od Keynesa počínajúc, sa spoliehali iba na úhrnné údaje. Aj keď ich účelom je pochopiť vzťahy na makroúrovni, dnešní výskumníci zvyčajne začínajú na úrovni jednotlivca a potom, s veľkou opatrnosťou, sčítavajú reakcie jednotlivca pre výpočet čísel pre celú ekonomiku.
Údaje domácnosti a rozvojová ekonomika
V posledných desaťročiach Angus Deaton vykonal rozsiahly výskum v oblasti spotreby a chudoby v rozvojových krajinách, využívajúc svoje poznania systémov dopytu a spotreby jednotlivca v priebehu času. Zdôrazňoval význam budovania rozsiahlych súborov údajov o spotrebe rôznych tovarov domácnosti, keďže údaje o spotrebe v rozvojových krajinách sú často spoľahlivejšie a užitočnejšie, než údaje o príjme. Deaton tiež ukázal, ako je možné tieto údaje použiť na meranie a pochopenie chudoby a jej kľúčových faktorov.
Jeden problém, ktorý vzniká pri štúdiu spotreby a jej kľúčových faktorov, je, aký typ údajov spotreby zhromažďovať. Skupinové/panelové údaje – údaje za nezmenenú vzorku domácností rok po roku - môžu byť v zásade vhodnejšie pre štúdium vzorov spotreby, ale také údaje majú aj špecifické problémy, ako je systematický odchod zo skupiny/panelu. Deaton ukázal, že opakovaný zber prierezových údajov - kde sú v priebehu času skupiny sledované skôr než jednotlivé domácnosti - je nielen jednoduchší a lacnejší, ale v mnohých prípadoch výhodnejší.
Ďalším problémom je, ako merať mieru chudoby z údajov spotreby alebo výdavkov, keď domácnosti na rôznych miestach čelia rôznym miestnym cenám, alebo keď spotrebujú rôzne typy tovaru a ani cena ani kvalita tovaru nie sú priamo zistiteľné. Vo výskume, ktorý má za sebou skvelý dosah na meranie chudoby v rozvojových krajinách, Deaton ukázal, ako využiť kolísanie jednotkových hodnôt (výdavky delené množstvom) na konštruovanie miestnych trhových cien, pokiaľ tieto nie sú k dispozícii.
Ešte ďalším problémom je, že chudoba je prirodzene definovaná na úrovni jednotlivca, zatiaľ čo údaje o spotrebe sa bežne zhromažďujú na úrovni domácnosti. Najbežnejší prístup je merať blahobyt jednotlivca podľa celkových výdavkov domácnosti na jednu osobu, čo predpokladá, že dieťa spotrebuje rovnako ako dospelý. Avšak Deaton ukázal, že viac rozumný odhad výdavkov pre dieťa je 30 až 40 percent výdavkov dospelého. Odhady chudoby na osobu teda nadhodnotia mieru chudoby medzi domácnosťami s deťmi.
Deaton tiež veľa a významne prispel k najlepším spôsobom porovnávania blahobytu v čase a v krajinách. Poukázal na úskalia takých porovnaní skúmaním, prečo opatrenia úrovne chudoby mieria jedným smerom, ak použijeme údaje z národných účtov, a iným smerom, ak použijeme údajez prieskumov domácnosti. Tiež objasnil, prečo nedávna zmena hranice chudoby, ktorá definuje chudobnú rodinu, zvýšila celosvetový počet chudoby takmer o pol miliardy.
V 80-tych rokoch bol výskum v oblasti ekonomického rozvoja prevažne teoretický, a tam, kde bol empirický, bol založený na úhrnných údajoch národných účtov. To sa teraz zmenilo. Rozvojová ekonomika je prekvitajúci empirický výskumný odbor, založený na vyspelej analýze detailných údajov z jednotlivých domácností. Deatonov výskum bol dôležitou hnacou silou v tejto transformácii. Dva príklady – obidva založené na spoľahlivej analýze spotreby domácnosti - dokladajú jeho vplyv.
Po dlhú dobu ekonómovia pracovali s myšlienkou, že krajina môže zostať uviaznutá v pasci chudoby. Nízke príjmy môžu vyústiť do tak nízkeho kalorického prísunu, že ľudia nemôžu pracovať na plný výkon - tak ich príjmy zostávajú nízke a rovnako ich kalorický prísun. Otázka pascí chudoby je dôležitá pri navrhovaní medzinárodnej pomoci najchudobnejším krajinám. Ak je pomoc zameraná na povzbudenie hospodárskeho rastu, ale zvyšujúci sa príjem stále nevedie k výrazne zvýšenému prísunu kalórií, je tu argument pre preorientovanie podpory k priamej potravinovej pomoci. Deatonov výskum o vzťahu medzi príjmom a prísunom kalórií má vrhnúť dôležité svetlo na túto otázku: zvýšený príjem naozaj vedie k spotrebovaniu viac kalórií. Na druhej strane, dôkaz nepodporuje hypotézu, že podvýživa vysvetľuje chudobu. Inými slovami, podvýživa je z veľkej časti dôsledkom nízkeho príjmu, nie naopak.
Ďalším príkladom je Deatonova práca o diskriminácii na základe pohlavia v rámci rodiny. Aj keď je veľa dôkazov, že synovia sú uprednostňovaní pred dcérami v mnohých rozvojových krajinách - fenomén "chýbajúcich žien" je možno najdrsnejším príkladom - mechanizmy, pomocou ktorých sa deje diskriminácia, sú nejasné. Jedným mechanizmom môže byť, že dcéry systematicky dostávajú menej prostriedkov ako synovia, ale testovanie toho je zložité. Aj keby bolo možné mať výskumníkov žijúcich s mnohými rôznymi rodinami, aby každú dennú hodinu pozorovali ich výber spotreby, domácnosti môžu zmeniť správanie, kým sú sledované. Na prekonanie tohto problému merania Deaton navrhol dômyselný spôsob využitia údajov spotreby domácnosti na nepriamy odhad, či dcéry dostávajú menej ako synovia. Konkrétne Deaton skúmal, či sa spotreba tovaru dospelými (ako oblečenie pre dospelých, tabak alebo alkohol) zmenšuje, keď rodina má deti, a či toto zníženie je väčšie, keď je dieťa skôr chlapec než dievča. Využitím prieskumov domácností z niekoľkých rozvojových krajín Deaton nebol schopný nájsť žiadne systematické rozdiely za normálnych okolností. Neskoršia práca však priniesla dôkazy jasnej diskriminácie, pokiaľ domácnosti čelia nepriaznivým okolnostiam.
Výrazné prínosy a budovanie mostov
Výskum Angusa Deatona zahŕňa veľmi širokú oblasť, dotýkajúcu sa veľa rôznych aspektov spotreby. Tiež ukazuje impozantnú šírku vo svojich prístupoch: základné teórie; štatistické metódy na testovanie teórií; obsiahle znalosti kvality existujúcich údajov; a rozsiahle dielo na produkovanie nových druhov dát. Jedným spoločným menovateľom v jeho výskume je túžba budovať mosty medzi teóriou a údajmi. Ďalším spoločným menovateľom je budovanie mostov medzi správaniami sa jednotlivca a súhrnnými ekonomickými výsledkami. Veľa príspevkov Angusa Deatona zanechalo jasné a trvalé dojmy v praktickej hospodárskej politike a v modernom ekonomickom výskume.