Barry Eichengreen: Fiškálne lži a vrtochy
07. 09. 2010, libspol
V súčasnej globálnej debate o fiškálnej konsolidácii znejú výrazne dva prúdy.
Úsporami k rastu
Na jednej strane sú tí, ktorí tvrdia, že je najvyšší čas, kedy musia vlády konať. Za každých okolností a za každú cenu musia krotiť rozpočtový deficit. Konsolidácia verejných financií a ich dlhodobá udržateľnosť je kľúčová pre upokojenie finančných trhov. Ak sa spoločnými silami dosiahne vyrovnané rozpočtové hospodárenie, dôvera bude obnovená. A ak je obnovená dôvera, spotreba a investície porastú.
V tomto prístupe teda krátenie výdavkov by malo spôsobiť expanziu ekonomiky. Dôkazom toho, že nejde len o hypotetické uvažovanie, majú byť úsporné opatrenia prijaté v Dánsku (1980), Írsku (1980) a Fínsku (1990).
Nie je rast bez rastúcich výdavkov
Na druhej strane debaty sú zástancovia aktívnej fiškálnej politiky. Dodatočné vládne výdavky sú stále potrebné na udržanie dopytu. Súkromné výdavky ostávajú na nízkej úrovni, čomu sa pri vysokej nezamestnanosti, poklese domácej spotreby a obáv z budúceho vývoja nemožno čudovať.
Zástancovia vládnych stimulov kritizujú krátenie výdavkov v tomto období a podľa nich sú prípady z Dánska či Írska mätúce. V každom jednom prípade, kedy krátenie rozpočtov malo viesť k údajnej expanzii, ekonomika rástla vďaka inému – tretiemu faktoru. Dánsko rástlo, napriek fiškálnym škrtom, pretože úroková sadzba, spočiatku s dvojciferným číslom, padla nadol. Írsko a Fínsko rástli napriek škrtom, a to preto, že menové kurzy rapídne padali, čo výrazne podporilo export oboch krajín.
Situácia dnes
Svetová ekonomika dnes zúfalo hľadajúc dopyt ale nemôže počítať ani s jedným z týchto riešení. Úrokové sadzby sú blízko nule a všetky krajiny nemôžu depreciovať meny v rovnakom čase.
Takže na koho strane ihriska je lopta? Predstavme si situáciu spotrebiteľov a investorov ako pasažierov v aute, rútiac sa priamo k múru. V tomto prípade vodič šlapajúc na brzdu dodá pasažierom väčšiu dôveru.
Vierohodní pasažieri sú firmy z južnej Európy. Rozumejú tomu, že fiškálna pozícia ich krajín je dlhodobo neudržateľná. Uvedomujú si, že dlhový default by bol rozvratný. Vidiac, ako sa ekonomika rúti proti múru, sa snažia zadržať dych, kým snaha vlády šliapnuť na brzdu ich môže primäť vydýchnuť. V tomto prípade by fiškálne škrty pravdepodobne ovplyvnili investičné výdavky v pozitívnom smere.
To ale neznamená, že Grécko, Španielsko či Portugalsko budú expandovať tak robustne ako Dánsko, Írsko alebo Fínsko. Tieto krajiny nie sú schopné devalvovať menu na podporu exportu. Ale môžu znížiť úrokové sadzby minimalizovaním rizika defaultu ekonomiky. Banky si budú ochotné požičiavať za menej, a tak úverovať podniky za nižšie úroky, ako tomu bolo predtým. To znamená, že investície môžu reagovať lepšie, ako boli pesimistické očakávania.
Každý problém vyžaduje osobitné riešenie
Ale čo by mohlo fungovať na juhu Európy, nemá šancu fungovať kdekoľvek inde. V ďalších ekonomikách G20, vrátane USA, Nemecka, Číny a Japonska je pomyselné auto stále na otvorenej ceste bez vyhliadok tehlového múru. Úrokové sadzby na vládne dlhopisy sú stále nízke. Ak sa pasažieri začnú znepokojovať, sadzby porastú. Zatiaľ tomu tak nie je.
V týchto krajinách preto nie je žiadny dôvod domnievať sa, že fiškálna konsolidácia by mala výrazne pozitívny efekt na dôveru trhov. Tento scenár by sa mohol ale uplatniť v budúcnosti. Zatiaľ to vyzerá tak, že škrty v rozpočtoch by nielen že nevyvolali pozitívne efekty, ale mohli by byť dokonca kontraproduktívne a procyklické.
Existujú však aj krajiny, ktoré sa zdajú byť niekde na pomedzí. Britský minister financií George Osborne trvá na tom, že súčasné nastavenie fiškálnej politiky Veľkej Británie je dlhodobo neudržateľné a navrhol drakonické škrty. Iní silne oponujú, že situácia nie je taká vážna a poukazujú na nízke úrokové sadzby a znižovanie nákladov na dlh o dve tretiny v období 2010-2011 a 2014-2015.
Vyzerá to tak, akoby sa vlády snažili manipulovať privátnym sektorom a prinútiť ho veriť, že drastické opatrenia pre finančnú konsolidáciu už boli urobené. A tak keď sa ukážu prvé pozitívne výsledky, spotrebitelia a investori sú v domnelej predstave o začínajúcej expanzii a zažehnanej kríze a môžu tak naštartovať domácu spotrebu.
Ak dochádza k tejto situácii, lídri krajín hrajú nebezpečnú hru, ktorá závisí na stimulácii budúcej spotreby cez varovania spotrebiteľov a investorov dnes, zatiaľ čo na druhej strane tlmia súčasnú spotrebu práve v čase, kedy je nevyhnutná.
A možno politici neveria žiadnej z týchto metód a sú jednoducho motivovaní k škrtaniu výdavkov z ideologických dôvodov bez ohľadu na ekonomické dôsledky. Ale kto by bol tak cynický, aby tomu veril?
Článok bol uverejnený v rámci Project Syndicate, 2010
http://www.project-syndicate.org/commentary/eichengreen19/English
Spracoval Marek Kálovec