Workshop Finančná kríza, európsky dlhový kolaps, inovácie
24. 06. 2010, libspol
Problematika gréckeho verejného dlhu, jeho dopad na euro a ďalší možný vývoj zaujíma mnohých ekonómov. Názory niektorých z nich sme zaznamenali počas okrúhleho stola Nadácie Liberálna spoločnosť dňa 18. mája 2010. Diskusie, ktorú viedol Viliam Vaškovič, niekdajší štátny tajomník Ministerstva financií SR, sa zúčastnili Martin Barto, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, Ladislav Vaškovič, predseda ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR, Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV a niekoľko mladých ekonómov z Ekonomickej univerzity.
Hypotekárna kríza v USA
Ladislav Vaškovič: v úvode workshopu pripomenul príčiny hypotekárnej krízy v USA: V USA sa stratila väzba medzi bankou ako poskytovateľom hypotekárneho úveru a klientom. Hypotéky začali poskytovať sprostredkovatelia, ktorí mohli jeden deň predávať hypotekárne úvery. Všeobecná úverová banka poskytovala ako prvá hypotekárne úvery. Banka bola stále v spojení s klientom. Viedol si u nej účet. Banka súčasne vydala hypotekárne záložné listy. V USA úver poskytol agent. Predal ho do banky. Banka tieto úvery naakumulovala, a potom cez cenné papiere posielala ďalej na trh. Ďalšie firmy vymáhali úvery. Rozbilo sa to do veľa entít.
Celkový objem hypotekárnych úverov v USA je 11 000 miliárd USD (11 biliónov USD). Celkový objem úverov v USA je 150 000 miliárd USD (150 bil. USD). Vzniká otázka, ako mohlo 8 % úverov nakaziť celú ekonomiku. Ďalšou príčinou krízy bolo zlé vyhodnocovanie rizika. Banky poskytovali úvery bez vyhodnotenia rizika, preto sa nákaza tak veľmi rýchlo rozšírila. Banky si neposkytovali úvery a bankový sektor sa dostal do situácie „crunch“. V USA to fungovalo nasledovne: banky zhromaždili hypotéky za niekoľko miliárd, nemali ich v svojich bilanciách. Boli umiestnené v spoločnosti pre špeciálny účel (SPV). Táto vydala cenné papiere, ktoré si kúpili banky. Financovanie bolo krátkodobé – na tri-štyri mesiace. Systém sa neobyčajne rýchlo zrútil. Preto sa nákaza rozšírila na všetky trhy. TARP je veľmi úspešný program. Investovalo sa do neho 750 mld. USD. Približne 180 mld. USD vrátilo. Americká ekonomika je životaschopná a vie rýchlo vyriešiť.
Politika Federálneho rezervného systému
Viliam Vaškovič: V čase krízy sa začala kritizovať menová politika Federálneho rezervného systému. Vyčítala sa im monetizácia štátneho dlhu a nákup dlhopisov.
Martin Barto: Politika Federálneho rezervného systému je iná, ako ju má definovanú Európska centrálna banka. Musí podporovať hospodársky rast a zamestnanosť. Federálnemu rezervnému systému sa nedá až tak veľa vytýkať. Má to v popise práce. Je však rozdiel medzi európskym záchranným balíčkom a americkým programom TARP. Americký program podporil súkromné spoločnosti, kde bola šanca. Európske programy smerujú k záchrane spoločností založených štátom, ktoré nie sú riadené efektívne. Obávam sa, že z tohto vznikne problém. Bude to možno dovtedy, pokým sa nezmení demokracia. Väčšina voličov volí tých politikov, ktorí sú za prerozdeľovanie. Európska centrálna banka začala robiť dve veci - nakupovať menej kvalitné dlhopisy a monetizovať verejné dlhy. Pred šiestimi mesiacmi to boli nemysliteľné veci. Tieto rozhodnutia boli urobené pod veľkým tlakom, čomu zodpovedá aj ich kvalita. Ak to tak pôjde ďalej, potom si už viem predstaviť všetko.
Ladislav Vaškovič: Keď sa rozhodlo o 250 mld. USD poskytnutých Grécku, Financial Times napísali, že v Európe sa stretli dva názory. Francúzi tvrdili, že ide o špekuláciu, a Nemci, že sú to problémy spôsobené hospodárením s verejnými financiami. Grécko je obrovský problém a myslím si, že následne sa prijmú pravidlá, ktoré sa dajú nazvať Maastrichtské kritériá II. Myslím si, že Európa sa dá rozdeliť na dve časti. Na severnú a južnú, ktoré sa podstatne odlišujú. Dnes nie je ešte ekonomicky silný líder v Európe typu Nemecko, ktorý by povedal „vážení, končíme“. Buď vystúpim z Eurozóny, alebo začnete lepšie hospodáriť.
Eurozóna ako optimálna menová zóna
Viliam Vaškovič: Václav Klaus tvrdí, že Eurozóna je nehomogénna a vzďaľuje sa optimálnej menovej zóne. Čím viac sa bude vzďaľovať, tým jej fungovanie môže stáť väčšie náklady.
Vladimír Baláž: Buď niečo funguje, alebo nefunguje. Dá sa to umelo udržiavať pri živote a raz to skrachuje. Keď sa chceš voziť v BMW, musíš mať na benzín. Ak nemáš, tak sa nevozíš. Tak je to aj v ekonomike. Grécka ekonomika nie je výkonná. Znamená to, že zavedenie eura bol pre ňu luxus. Existuje konvergencia, možno Slovensko dosiahne 90 % úrovne ekonomík eurozóny. Ak túto úroveň nedosiahne, malo by možnosť vystúpiť. Bude nám to robiť problém. Vystúpiť z eurozóny by sa malo dať na základe určitej zmluvy.
Martin Barto: Ako však zabrániť občanom, aby v prípade vystúpenia z Eurozóny uložili peniaze do susednej krajiny, kde je ako mena euro?
Vladimír Baláž: Po zavedení staronovej meny ju vláda zdevalvuje a ekonomika sa stane konkurencieschopná. Obyvatelia, ktorí si odložili peniaze v zahraničí, ich použijú doma. Keď má dlh 100 percent HDP, alebo 120 percent HDP, tak zaplatím len 20, lebo nikto zo mňa nedostane nič viac. Keď má niekto mzdu učiteľa, nemôže si zobrať úver na Mercedes, lebo ho nebude schopný splatiť.
Viliam Vaškovič: Ukazuje sa, že kritériá na prijatie do Eurozóny sú nepostačujúce. Grécko, ale aj ďalšie štáty, vrátane Slovenska, vzhľadom na výkonnosť ekonomiky do Eurozóny nepatria.
Ladislav Vaškovič: Euro je v niektorých krajinách nadhodnotené, a v niektorých krajinách podhodnotené. Vedie k paradoxom. Španieli sa napríklad tešia z toho, že Nemecko prestane podporovať svoj export. Nie že by sa tešili, že Nemecko vyváža a prospieva to celej Európskej únii, namiesto toho doma v noci svietia žiarovkami na solárne panely.
Mechanizmy vystúpenia
Vladimír Baláž: S menou je to ako v manželstve. Ak niekto pije alkohol a mláti svoju manželku, nasleduje rozvod. Ak niekto nebude spĺňať kritériá, tak vystúpi z Eurozóny. Bude to stáť určité náklady a trh si ich započíta. Kto platí, ten rozhoduje. V tomto prípade Nemci.
Martin Barto: Ak sa pozrieme do histórie, niekedy od XIX. storočia sa Nemci vždy snažili dominovať v Európe. Projekt eura je spôsob, ako dominujú v Európe. Španielsko, Taliansko a Grécko presadili do Eurozóny z hľadiska ich vplyvu na tieto krajiny. Nemci Eurozónu nebudú chcieť rozpustiť a stratili by veľmi veľa, lebo do tohto projektu veľmi veľa investovali. Neviem si to predstaviť. Myslím si, že Európska únia prejde na tvrdšie pravidlá a bude existovať aj hrozba vyhodenia z eura. Postupne sa prejde na fiškálnu úniu. V dobrých časoch môže menová únia fungovať ako zhluk suverénnych krajín. V zlých časoch to nebude možné. Budeme mať takú istú menovú úniu s fiškálnymi transfermi ako v USA. Nezodpovedné vlády budú zbavené svojej fiškálnej zodpovednosti.
Vladimír Baláž: To si vyžiada novú európsku ústavu. Bude to dôvod na vystúpenie z Eurozóny. Hlavne pre tie krajiny, ktoré nebudú chcieť odovzdať daňovú suverenitu. Bude to Nemecko alebo Francúzsko?
Martin Barto: Myslím, že tieto dve krajiny sa dohodnú. Preto úloha tohto tandemu v Európe bude rásť.
Pravidlá platia aj neplatia
Viliam Vaškovič: Všetci sa zhodneme na tom, že pravidlá, ktoré platia medzi Komisiou Európskej únie a politickými štruktúrami Európskej únie, sú o ničom. Sú nevymáhateľné. Pokiaľ sa Komisia pokúšala pokutovať Nemecko a Francúzsko, Komisia vyhrala boj o tvrdšie pravidlá, následne sa toho veľa nezmenilo.
Ladislav Vaškovič: Niekedy som pobehoval po Komisii v Bruseli. Je to nesmierne nefunkčný celok. Systém je skonštruovaný tak, aby bol nefunkčný. Prvá vec, čo si človek všimne, že ľudia, ktorí sú tam zamestnaní, nie sú akcieschopní. Keď mám veľký aparát, je nefunkčný. Stačí ho skresať na polovicu a organizácia sa stáva funkčnejšia. Úradníci sú absolútne neschopní. Komisia v Európskej únii nič nepovedala. Sme Európska únia, máme hospodársku krízu, ideme niečo robiť. Len jednotlivé krajiny dotlačili Európsku úniu, aby začala niečo robiť. Bol som na rokovaniach ESG (skupina pre export), bolo to tam úbohé. Bol to masochizmus najvyššieho stupňa, bola to prázdna diskusia o tom, ako krajiny EÚ samy seba obmedzia v obchode, aby si Číňania v exporte robili, čo len chcú. My sme sa tam stále dohadovali o zhoršovaní podmienok pre krajiny EÚ.
Viliam Vaškovič: Robila Európska komisia alebo Ecofin niečo za posledné štyri roky? Keď som bol pri rokovaniach o vstupe, nemal som pocit, že s nami rokujú málo zdatní ľudia. Musíte však súhlasiť s tým, že neexistovala politická vôľa dodržiavať existujúce pravidlá. Čo sa dá vytýkať Komisii Európskej únie alebo veľkým členským krajinám?
František Palko: Komisii Európskej únie, a hlavne EUROSTAT-u vytýkam, že boli tak benevolentní k veciam, o ktorých bolo známe, že dopadnú zle. Keď som sa zúčastňoval rokovaní, tak s odstupom času som nadobudol pocit, že nikto ani len nepredpokladal, kam to až dospeje. Každý si vravel, že veď sa to niekam akosi utrasie. Keď v USA bolo už pol roka jasné, aká je situácia, v Európe sa veľmi vlažne diskutovalo, do akej miery, a či vôbec americká kríza ovplyvní Európu a Európsku úniu. Globalizácia a jej miera prekvapila lídrov Európskej únie. Je to taký mechanizmus, ktorý pracuje ako parný valec. Niekedy sa ani nevie, kam sa to monštrum posunie. Na jednej strane sa hovorilo, že Európska únia je veľmi prebyrokratizovaná pri dohľade nad finančnými inštitúciami. Americký systém je rôznorodý. Jednotliví hráči nie sú len v USA, ale aj inde vo svete. Má to ten globálny aspekt. Keď dochádzalo k systémovému riziku, lebo to bola systémová finančná kríza, aj európske inštitúcie vlastnili akcie skrachovaných bánk, a muselo sa to vedieť. Ja teraz žasnem nad tým, že desiatky tisíc ľudí, ktorí pracujú v Európskej únii, nevedeli vypracovať jeden normálny dokument, nevyšiel žiaden signál. V dokumentoch nesvietila žiadna červená kontrolka. Na vine sú veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko. Na stretnutia Ecofinu chodia vždy zástupcovia ministerstva financií a centrálnej banky príslušnej krajiny – dvaja ľudia. Z Nemecka chodila celá armáda a pozerali na iné krajiny zvrchu. Komisia Európskej únie vychádza z údajov Eurostatu. Až v septembri minulého roku sa objavili prvé výhrady voči štatistike Grécka. Všetci vedeli, že ich údaje sú diskutabilné a usmievali sa na gréckeho ministra financií. Eurostat je skutočne nezávislý, ale má na súčasnej kríze veľkú mieru viny. Eurostat sa veľmi dlho tváril, že Gréci neklamú. Nič nerobili ani analytické jednotky Európskej komisie. Spočiatku sa okolo Grécka len tak vajatalo. Až neskôr sa objavil názor, aby sa do toho pustil Medzinárodný menový fond z hľadiska technickej podpory. Bol to preto, lebo MMF disponuje lepším analytickým aparátom.
Ladislav Vaškovič: MMF má veľmi jasné podmienky úverovania. Prvá tranža pri splnení určitých podmienok, druhá tranža pri splnení ďalších podmienok. Zdá sa mi, že to, čo sa prijalo v prípade Grécka, sú veľmi mäkké podmienky. MMF podľa mňa išlo do tohto obchodu s tým, že ich dlh je podriadený. Keď to zle skončí, Európska únia to vždy zaplatí.
Vladimír Baláž: Keď je dlh 150 mld. EUR a je úročený 5 %, tak ročne bude Grécko splácať len na úrokoch 7,5 percenta. Neviem si predstaviť, že by náš štát ročne mal platiť 7,5 %. To by skrachoval. Tento dlh sa nedá splatiť, a preto treba uvažovať, ako tento dlh potichu a po častiach reštrukturalizovať.
Viliam Vaškovič: Nemyslíte si, že Komisia až teraz hľadá mechanizmy, ako riešiť podobné krízové situácie?
František Palko: Tu už nejde o Grécko, ale o euro. Keby nešlo o celú Eurozónu, Grécko sa veľmi rýchlo uprace. Keď sa však dlho nič nedeje, je to živná pôda pre špekulantov. Niektoré štáty chceli vydať dlhopisy, ale stiahli sa z trhu. Lebo problémy s Gréckom sa stali epidémiou. Jednotlivé krajiny majú rôzny stupeň konvergencie a nikto nevidí koniec tohto príbehu.
Ladislav Vaškovič: V EÚ chýba líder, ktorý by mal jasno, čo chce urobiť. Nemecko by aj chcelo, ale bojí sa. Francúzi sa niekedy správajú nevyspytateľne. Teraz podľa mňa vyhral postoj Francúzov. Tvrdili, že je to útok špekulantov na trhy. Je to však riešenie na niekoľko rokov.
František Palko: Dnes Európa nemá takých lídrov, ako boli Helmut Kohl, Margaret Thatcherová, Françoise Mitterrand. Ak by ich mala, tak by k tejto situácii nedošlo.
Ladislav Vaškovič: Nicolas Sarkozy, ktorý o sebe hovorí, že je pravicový politik, sa správa ako ľavičiar.
Viliam Vaškovič: V riešení problémov Grécka je aj určitá dávka nacionalizmu. Každý si bráni záujmy svojich národných finančných inštitúcií. Nebude to ľahké. V Eurozóne sú krajiny, ktoré by tam mali patriť, ale sú tam aj krajiny, ktoré tam nepatria. Tie krajiny, ktoré nepatria do Eurozóny. Veľmi pravdepodobne sa to týka aj Slovenska. Nikto nepredpokladal, že dôjde k takýmto turbulenciám. Aj keď euro klesne, nájde si svoju reálnu hodnotu. Problémy budú vtedy, keď sa Európa nedohodne na opatreniach, alebo keď prijaté opatrenie nebudú dôveryhodné. Myslím si, že sa hrá o dôveru. Trhy, to je predovšetkým o dôvere.
Ladislav Vaškovič: Merkelová predpokladá prevrátenie hodnôt v Európskej únii. Chce uzákoniť, že po roku 2016 sa nebude môcť hospodáriť s deficitom verejných financií. Ak bude aspoň psychologická hranica, ktorá sa nesmie prekročiť, bude to lepšie. Nebudeme myslieť na trinásty, či štrnásty plat. Jediné, čo ostane, je striedmosť a protestantský prístup.
František Palko: Niekedy je na finančných trhoch hystéria, niekedy dokonca chcená. Relatívny pokoj je v prijímaní rozhodnutí na úrovni. Je to preto, lebo samotná EÚ nevie, kam bude smerovať. Súčasné opatrenia sú preto, aby sa pre trhy vyslal signál. Ak budú sankcie, tak budú vo forme zastavenia čerpania eurofondov. Povedzme si – prečo sú eurofondy? Sú kvôli konvergencii. Na jednej strane máme Portugalsko a na druhej strane Luxembursko. Štrukturálne fondy slúžia na to, aby zaostávajúce krajiny dobiehali tie, čo sú pred nimi. Toto je základný problém. Priškrtí sa to, čo má najviac podporovať Eurozónu. Nepočul som ešte niečo, že ak krajina nebude dobre hospodáriť, treba ju odstaviť od rozhodovacích právomocí v rámci EÚ. Podľa mňa nie je východiskom zo situácie niečo také ako ministerstvo financií Európskej únie. Podľa mňa treba zlepšiť priebežné monitorovanie verejných financií a definovať priebežné sankcie. Musí byť značná preventívna fáza. Poviem to obrazne, ak sa pečie torta, má mať formu, ale čo v nej bude, či hrozienka alebo nie, to má byť na národnej úrovni. Európske inštitúcie nemôžu hodnotiť ciele výdavkových politík, ale len ich veľkosť z hľadiska udržateľnosti.
Východiská z daného stavu
Viliam Vaškovič: Povedzme si, aké vidíme východiská z daného stavu. Ukazuje sa, že transfery, ktoré sa diali medzi jednotlivými krajinami, boli neefektívne.
Martin Barto: Eurozóna v takomto inštitucionálnom usporiadaní nefunguje. Zdá, že keď máme spoločnú menu, budeme musieť mať jednotnú fiškálnu politiku.
František Palko: Jednotné fiškálne pravidlá.
Martin Barto: Vyššiu formu fiškálnej integrácie. Budú musieť byť aj pravidlá pre finančné transfery pre krajiny, ktoré sa ocitnú v problémoch. Niečo podobné je v Kalifornii. Nejaká federálna vláda, ak náhodou Grécko skrachuje, teda európska vláda, pošle peniaze na to, aby sa zachovali základné funkcie vlády. Nič iné neexistuje, druhá možnosť je to, že sa Eurozóna rozpadne. Momentálne opatrenia a vytvorenie záchranného fondu bolo nevyhnutné kvôli divokému rozpadu Eurozóny.
Ladislav Vaškovič: Jednotné fiškálne pravidlá budú pre Slovensko hrozbou, lebo potrebuje rásť rýchlejšie. Keď sa dnes zaradíme do Eurozóny, neviem, či výhody prevyšujú nevýhody. Prvé dva-tri roky sme mali dobré. Ak niekto bude trčať, buchnú mu po hlave. Je to filozofický pohľad, je to tak všade vo svete.
Viliam Vaškovič: Dnešné pravidlá EÚ majú výrazne sociálno-demokratický náboj.
Martin Barto: Je jedna agenda, ale máme tu agendu Európa 2020. Ako teda vrátiť Európe konkurencieschopnosť.
Vladimír Baláž: Euro niektorým krajinám škodí – napríklad Portugalsku a Grécku. Bol som v tých krajinách. Poradca portugalského premiéra mi hovoril, že prijatím eura krajina stratila. Je orientovaná na potravinársku produkciu s nízkou mierou pridanej hodnoty. Portugalská ekonomika nemôže konkurovať nemeckej. Pokúšali sa, dávali daňové úľavy, peniaze na výskum. Je tam Microsoft, vyrábajú tam počítače. Neujalo sa to. Sú krajiny, ktoré nebudú založené na priemyselných technológiách. Musia sa tam vymeniť dve, tri generácie. Im euro škodí. Treba to oddémonizovať. Je to ekonomický nástroj, ktorý sa neosvedčil.
Ladislav Vaškovič: Tak ako sú Slováci a Česi iní, ajGréci sú iní. Začínajú vyťahovať také veci, akože Nemci im nezaplatili reparácie a podobne. Španieli majú tak zlé pravidlá regulácie trhu práce, musia niečo robiť, napriek tomu, že majú socialistickú vládu.
Vladimír Baláž: Mňa zaujíma, čo bude so Slovenskom. Portugalsko, keď vstúpilo do Európskej únie, 30 % rozpočtu malo z eurofondov. Chodili tam zahraniční investori. Portugalsko malo lacnú pracovnú silu. Prišiel rok 2000 a mzdové náklady stúpli na 1 200 EUR, čo je vrátane aj všetkých odvodov a poistného. Zrazu zostali sedieť na brehu aj s poľnohospodárstvom, a aj s cestovným ruchom. Niektorí investori od nás odchádzajú do Rumunska, Indie, Číny. To isté, čo sa stalo Portugalsku, sa môže stať aj Slovensku. Mzdy budú na Slovensku stúpať.
Viliam Vaškovič: Pokiaľ samotné krajiny nepochopia, že euro je pre ich nevýhodné, tak dovtedy budú v Eurozóne.
Ladislav Vaškovič: Číne budeme len ťažko konkurovať. Hodinová mzdy je tam 50 centov. Základom ekonomiky by mali byť malé a stredné podniky. Musíme niečo vyrábať. Finančnými službami nemôžeme konkurovať celému svetu, lebo ich nevieme poskytovať.
Vladimír Baláž: Nesúhlasím. Malé a stredné podniky sú mýtus. Inovácie sú strašne drahé. Malý podnik si nemôže dovoliť päť rokov financovať výskum. Vo Fínsku 60 % výdavkov na výskum financuje vláda. Vo Švédsku 50 %. Na Slovensku nie je veľká národná spoločnosť, ktorá by dokázala zabezpečiť financovanie výskumu. To je naša tragédia. V súčasnej situácii je šanca. Doteraz tu bola konjunktúra, najväčšia od druhej svetovej vojny. Rast bol udržateľný. Populácia starne, treba vytvárať obrovské rezervy. Primárna fiškálna bilancia Slovenska by mala by mala byť plus 7 %. To, čo je, je choré. Tie štátne dlhopisy sú inflačné. Ja ich vlastne nikdy nedostanem späť.
Ladislav Vaškovič: Predstavme si, že budúci rok to bude na nule. To však znamená zastavenie rastu. Namodelujem si dva scenáre. Jeden bude extrémistický. Na jednej strane bude deficit na nule, ale zastaví sa rast. Na druhej strane, ak chcem rast, tak bude musieť byť deficit.
Zapísal Vladimír Bačišin