Workshop Regulácia finančných trhov
16. 07. 2010, libspol
Dňa 29. júna 2010 Nadácia Liberálna spoločnosť usporiadala workshop „Regulácia finančných trhov“ za účasti liberálnych ekonomických expertov z akademickej (SAV), univerzitnej (Ekonomická univerzita) i súkromnej sféry. Podnetom k diskusii bola aj prezentácia Ladislava Vaškoviča, predsedu ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory:
Ladislav Vaškovič: Regulácia finančných trhov – je treba naozaj sprísnenie?
1. Finančná a hospodárska kríza
Stručná rekapitulácia vývoja finančnej a následnej hospodárskej krízy:
2000 - pád High-tech akcií, 11.9.2001, invázie Irak a Afganistan
- zníženie úrokových sadzieb Fed-om, podpora výstavby bytov
- rastúca úloha Číny ako globálneho hráča
leto 2003 - začiatok vytvárania cenovej bubliny
- bývanie ako dobrá investičná príležitosť
jar 2005 - príznaky končiaceho boomu nehnuteľností
- snaha o udržanie boomu, sprevádzaná opustením štandardných pravidiel
pri poskytovaní nehnuteľností
- zvýšenie úrokových sadzieb Fed-om
apríl 2006 - prasknutie cenovej bubliny nehnuteľností v USA
leto 2006 - rekordný počet postavených jednotiek bývania v USA
júl 2007 - pád dvoch fondov Bear Stearns
- praktické zastavenie obchodovania s cennými papiermi, naviazanými
na nehnuteľnosti
leto 2007 - útlm krátkodobého financovania bánk, nemožnosť určiť rozsah strát
- pokles cien bývania na úroveň roku 2004
jar 2008 - kríza broker dealerov a investičných bánk
- credit crunch
- hospodárska kríza sa stáva hlavnou témou prezidentských volieb v USA
Otázka: Aj keď zoberieme do úvahy, že Glass-Steagall Act bol zrušený v roku 1999, vyplýva z chronológie vzniku krízy ako hlavná príčina jej vzniku zlyhanie regulácie?
2. Príčiny vzniku krízy v USA
Podľa Mark Zandiho (Financial shock, 2008):
a) absolútne nerešpektovanie zavedených pravidiel pri poskytovaní hypotekárnych úverov po zvýšení úrokových sadzieb Fed-om
b) ukolísanie sa tézou, že sa ekonomické cykly zmierňujú, a v dôsledku toho uvoľnenie pravidiel pre hodnotenie rizika
c) prebytok likvidity – paradoxne ako dôsledok stáleho deficitu obchodnej bilancie USA
d) nedostatočná regulácia bankového sektora
e) dlhodobé presadzovanie hesla „každý Američan by mal mať vlastné bývanie“, nepodložené štruktúrou príjmov obyvateľstva
Otázka: Pri zohľadnení skutočnosti, že ad a) nedošlo k zlyhaniu bankového sektoru pri poskytovaní hypotekárnych úverov, ale nebankových sprostredkovateľov, ktorí agresívne vytlačili banky z tohto segmentu trhu a ad d) autor má na mysli zlyhanie regulátora – Fed, čo bolo asi hlavnou príčinou vzniku krízy?
3. Sprísnenie regulácie finančných trhov v USA
Sprísnenie regulácie finančných trhov v USA presadzované administráciou prezidenta Obamu, ktoré má ambície zabrániť ďalším finančným krízam, sa považuje za jednu z priorít jeho ekonomickej politiky a zároveň za najzásadnejšiu úpravu regulácie finančných trhov od obdobia New Dealu.
Nový návrh zákona „Financial Stability Improvement Act“ schválený Snemovňou reprezentantov USA 11. decembra 2009 zavádza prísnejší dohľad a vyššie požiadavky na kapitálové vybavenie a likviditu pre veľké banky a spoločnosti pôsobiace na Wall Street. Navrhovaný zákon požaduje od nich finančne prispieť na vytvorenie núdzového fondu v objeme 150 mld. USD, z ktorého môžu byť čerpané prostriedky pre prevzatie podnikov a ich následnú reštrukturalizáciu. Nová úprava taktiež zavádza reguláciu určitej časti hedge fondov. Zároveň predpokladá vytvorenie novej agentúry Consumer Financial Protection Agency , ktorá má regulovať produkty ako sú kreditné karty a hypotéky.
Treba povedať, že pôvodná predstava Bieleho domu o novej legislatívnej úprave bola radikálnejšia, mala sa týkať širšieho kruhu úverových inštitúcií a mala regulovať väčší okruh finančných produktov. Pod novú reguláciu nespadá napríklad oblasť úverovania automobilov, aj keď v USA má dosah na široký okruh obyvateľstva. Návrh zákona je značne rozsiahly, má vyše 1279 strán, preto je vhodné vyzdvihnúť len zásadné úpravy.
Ruší sa jedna zo šiestich inštitúcií, ktorých úlohou bol dozor nad činnosťou bankových inštitúcií, a to Office of Thrift Supervision (OTS). Jej úlohou bol dozor nad sporiteľničnými inštitúciami, špecializovanými na prijímanie depozitov a poskytovanie hlavne hypotekárnych úverov, a to s kompetenciami na federálnej úrovni. Na druhej strane podľa návrhu majú vzniknúť dve nové telesá – Consumer Financial Protection Agency (Agentúra na ochranu spotrebiteľov finančných služieb), úlohou ktorej je v súlade s názvom ochrana spotrebiteľov v oblasti hypotekárnych úverov a kreditných a platobných kariet, a Financial Services Oversight Council (Výbor na dohľad nad finančnými službami), úlohou ktorého je monitorovať finančné inštitúcie s cieľom zabránenia vzniku systémového rizika. Kritikmi je napádaný hlavne fakt, že ani jedna z doterajších pomerne početných regulačných autorít nedokázala zabrániť prepuknutiu krízy a problém nespočíva v ich počte, ale aj v efektívnosti. Právomoci nových inštitúcií sa týkajú hlavne veľkých bánk. CFPA by mala pracovať tak, aby zabránila klamlivým praktikám, zabezpečovala bezpečnosť a spravodlivosť u nových spotrebných finančných produktoch, uvádzaných na trh, a zabezpečila tak transparentnosť, jednoduchosť, zodpovednosť a právo prístupu k nim.
Federálny rezervný systém získava nové právomoci - môže neodsúhlasiť spojenie bánk, ktoré by mohlo zvýšiť riziko finančného systému. Takisto môže zabrániť banke akvizíciu ľubovoľnej spoločnosti s bilančnou sumou vyššou ako 25 mld. USD. Je zrejmé, že tieto opatrenia sú namierené hlavne voči bankovým inštitúciám, u ktorých sa uplatňovalo pravidlo „too big to fail“. Snáď najneštandardnejšou právomocou je možnosť zastaviť činnosť spoločnosti, ktorá aj keď dosahuje dobré výsledky, ale svojimi aktivitami by mohla ohroziť americkú ekonomiku.
Takisto ďalšie opatrenie, ktoré predpokladá zákaz využívania vlastných prostriedkov spoločností na obchodovanie s akciami a komoditami (proprietary trading) v prípade prekročenia hraníc zdravého rizika a v prípadoch uvedených v návrhu zákona sa dotkne hlavne spoločností, ako sú napríklad Goldman Sachs a JP Morgan.
Do vyššie uvedeného fondu s cieľovým objemom 150 mld. USD budú prispievať finančné spoločnosti s bilančnou sumou vyššou, ako je 10 mld USD. Zase je kritizovaný fakt, že uvedené príspevky zaplatia v konečnom dôsledku klienti, a pritom pre prípad skutočne veľkej krízy uvedená suma nemôže byť dostatočná.
Zo strany kritikov zákonnej úpravy sa objavil aj názor, že by bolo oveľa jednoduchšie vrátiť sa k Glass-Steagal Act, ktorý predpokladá, že by sa banky venovali striktne bankovým činnostiam v pôvodnom slova zmysle, a tak minimalizovali svoje riziká.
V súčasnosti v USA ako regulátori pre bankový systém pôsobia nasledujúce inštitúcie:
regulátor regulované subjekty
Federal Reserve finančné holdingové spoločnosti
bankové holdingové spoločnosti
banky jednotlivých štátov USA
Office of the Comptroller of the Currency banky s federálnou licenciou
(OCC)
National Credit Union Administration federálne úverové únie
(NCUA)
Federal Deposit Insurance Company banky s licenciou jednotlivých štátov
(FDIC) USA, ktoré nie sú členmi Federal
Reserve System
Office of Thrift Supervision (OTS) sporiteľné a pôžičkové asociácie
Regulátori v jednotlivých štátoch USA banky s licenciou jednotlivých štátov,
hypotekárni brookeri, non-depository
lenders
Trh s cennými papiermi bol regulovaný Securities and Exchange Commission.a
regulátormi v jednotlivých štátoch USA.
Návrh zákona schválil americký Senát 20. mája tohto roku a predpokladá sa, že prezident Obama ho podpíše do 4.7.2010. Prezident pr svojich vystúpeniach vždy zdôrazňuje, že recesia v USA bola zapríčinená nedostatkom zodpovednosti Wall Streetu a aj Washingtonu.
Otázka: 1. Nebolo by jednoduchšie vychádzať zo znovuzavedenia Glass – Steagall Act,
aktualizovaného o ustanovenia pre ochranu spotrebiteľov?
2. Je zákon dostatočne prísny na banky a aj na ostatných hráčov na trhu, keď sa
dotýka len cca 2 % bánk?
4. Návrhy posilňujúce reguláciu finančných trhov
V odbornej tlači, u predstaviteľov štátnej moci a predstaviteľov medzinárodných organizácii sa v priebehu posledných rokov aktuálne objavili viaceré názory na potrebu, rozsah a spôsob regulácie finančného sektora. Nižšie sú uvedené niektoré z nich.
a) Návrh Basel III
Návrh bol prerokovaný aj v rámci stretnutia ministrov financií G20 naposledy v Južnej Kórei a predpokladá zvýšenie požiadaviek na kapitálové vybavenie bánk a likviditu a určenie prípustnej úrovne leverage. Návrh by mal byť finalizovaný do novembra, ale stále medzi zúčastnenými stranami existujú značné rozpory a predmetom diskusie je aj dĺžka prechodného obdobia po prijatí pravidiel. Pozorovatelia predpokladajú ako reálny termín pre zavedenie Basel III roky 2014 až 2016.
Protinázor publikovaný IIF (Inštitút medzinárodných financií): Tempo hospodárskeho rastu môže byť v eurozóne kvôli tvrdšej bankovej regulácii v rokoch 2011 až 2020 o pol percentuálneho bodu pomalšie. Obdobne dôsledky pre ekonomiku USA a Japonska by boli veľmi negatívne. Inštitút odhaduje zdraženie pôžičiek o cca 1,15% a každoročný pokles objemu bankových úverov v eurozóne o 2 %.
b) Stanovenie globálnej bankovej dane
Toto opatrenie nie je regulačným opatrením, skôr ilustruje frustráciu politikov pri riešení problémov finančného sektora. Návrh bol predložený krajinami EÚ a USA, proti sú zásadne Kanada, Austrália, India a Brazília, čiže krajiny, ktoré svoje banky v poslednej dobe nemuseli zachraňovať.
c) Zvýšenie právomocí centrálnej banky
Britská vláda sa rozhodla previesť právomoci FSA (Úrad pre kontrolu finančných služieb), existujúceho od roku 1997, na Bank of England. Zároveň nezávislá dočasná komisia dostala za úlohu vypracovať návrhy na zvýšenie stability sektora.
5. Problém hedgeových fondov
V súčasnosti sa pripravujú v EÚ návrhy na reguláciu hedgeových fondov. Atmosféru pre prípravu novej legislatívy charakterizuje výrok francúzskeho prezidenta N. Sarkozyho: „Musíme si vyšľapnúť na hedgeové fondy. Táto šedá zóna ekonomiky musí navždy zmiznúť.“
V roku 2009 pôsobilo vo svete asi 2500 inštitúcií pracujúcich s hedgeovými fondmi, spravujúcimi cca 2000 mld. USD. Vo všeobecnosti vykazujú výrazne lepšie výsledky pri zhodnotení investícií ako iné druhy fondov, ale pri väčšom riziku (pri páde Lehman Brothers prišli hedgeové fondy o cca 100 mld. USD). Vo verejnosti je negatívne hodnotená úloha týchto fondov pri útoku na libru na začiatku deväťdesiatych rokov a pri útoku na slabšie ázijské meny, ktoré skončili prakticky rozvrátením finančného systému. Sprísnenie regulácie sa doteraz predpokladalo (obdobne ako o tom rozhodla nemecká vláda) v prípade nekrytých predajov na krátko, t.j. keď investor nevlastní daný cenný papier a ani ho nemá zapožičaný.
Nová legislatíva, ktorá by po prvýkrát umožnila reguláciu hedgeových fondov, predpokladá nasledovné prvky:
- aplikáciu pravidiel risk managementu
- vytvorenie záložného fondu
- publikovanie každoročnej správy o hospodárení
- vytvorenie centrálneho registra pre hedgeové fondy
- povinnosť hedgeových fondov mimo EÚ prispôsobiť sa európskej regulácii, v opačnom prípade nebudú môcť európski investori vkladať peniaze do takýchto fondov
Voči tejto pripravovanej legislatíve vyjadrili výhrady USA a predstavitelia City.
6. Naznačenie hlavných argumentov proti sprísneniu regulácie
Stručne je možné uviesť najčastejšie sa objavujúce názory voči regulácii finančných trhov:
a) sprísnenie regulácie vyvoláva automaticky prílišnú reguláciu, prílišnú byrokraciu a príliš centrálne riadenie trhov
b) hlavný problém finančných trhov spočíva v tom, že silné finančné skupiny majú napojenia na regulátorov (politikov), prostredníctvom ktorých manipulujú trhy
c) regulácia sama osebe, prípadne jej sprísňovanie, oslabuje funkčnosť trhu
d) niektoré opatrenia sú správne, ale nie je prípustné, aby boli realizované kumulovane
e) regulácie by mali byť uplatnené na politikov, ale nie na trhy