V súčasnosti pripadá na jedného človeka staršieho ako 65 rokov 5,4 ľudí v ekonomicky aktívnom veku (18-65 rokov). Inak povedané, na jedného dôchodcu môžu prispievať cca piati ľudia (po odrátaní nezamestnaných, študentov a žien v domácnosti je skutočný pomer len cca 2,3 pracujúcich na jedného starobného dôchodcu). Podľa demografickej prognózy sa už v roku 2020 pomer ľudí v ekonomicky aktívnom veku k dôchodcom zníži na 3,8. V roku 2030 bude tento pomer činiť 2,9 a v roku 2050 len 1,8.

Ak opätovne zohľadníme nezamestnaných, študentov a ženy v domácnosti, reálny pomer pracujúcich a dôchodcov nebude v roku 2050 spomínaných 1,8, ale len cca 1,2. To všetko pri optimistickom predpoklade, že sa priemerný počet detí pripadajúcich na jednu ženu zvýši z dnešných 1,4 na 1,7, teda na podobnú úroveň, ako vo vyspelých krajinách. Ak by sme chceli zachovať udržateľný pomer pracujúcich a dôchodcov, muselo by sa miesto súčasných 61 tisíc detí ročne rodiť o 30 – 40 tisíc viac.

Ak by sa zachovalo súčasné nastavenie systému dôchodkov a ich financovania, náš verejný dlh by v roku 2030 narástol na 115% HDP a v roku 2050 na 354% HDP.

V skutočnosti to nie je možné, pretože by nám na takýto veľký dlh nik nepožičal. Slovensko by s financovaním dlhu malo problém už pri úrovni 100% HDP.

Jednou z možností, ako riešiť demografický problém, je imigrácia. Otázkou je, kde by sme mali imigrantov hľadať?

Konzervatívci a nacionalisti by uprednostnili bielych, slovansky hovoriacich kresťanov z Ukrajiny a Ruska. Xenofóbovia nechcú čiernych a/alebo moslimov. Liberálni humanisti sa chytajú za hlavu a lobujú za čo najväčšie počty azylantov z tretieho sveta, bez rozdielu farby pleti, kultúry a náboženstva.

Ekonomické otázky zostávajú v ofsajde, okrem tvrdení, že „imigranti zoberú Slovákom prácu“. Nemáme na Slovensku už teraz dosť nezamestnaných? Bohužiaľ to, že je niekto Slovák, ešte neznamená, že vie a chce pracovať. Slovensko má najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných v celej Európskej únii. Mnohí z nich už nikdy robiť nebudú. Imigranti berú najmä tie práce, ktoré domáce obyvateľstvo robiť nechce. Slováci v Británii a Írsku môžu potvrdiť.

Je jedno, odkiaľ imigranti prídu? Humanisti majú pravdu v tom, že multi-kulti je krásna myšlienka. Konzervatívci v tom, že nie všade funguje. V USA a Austrálii skôr áno, v Nemecku a Francúzsku menej. Faktom je, že z čím odlišnejšej kultúry migrant prichádza, tým ťažšie sa integruje. Vzdelanie môže pomôcť, ale nie je všemocné. Veľkou brzdou integrácie sú veľké, do seba uzavreté komunity imigrantov.

S integráciou iných národov, rás a kultúr to na Slovensku nie je veľmi slávne. Stačí sa pozrieť na iracionálne spory medzi Slovákmi a Maďarmi, ktorí sa okrem jazyka v ničom neodlišujú. S Rómami žijeme niekoľko storočí, no s ich integráciou sme veľmi nepokročili. Niekoľko tisíc členov vietnamskej komunity žije skôr vedľa nás, ako medzi nami. Hladké prijatie veľkých komunít imigrantov s veľmi odlišnou kultúrou nie je na Slovensku nemožné, ale málo pravdepodobné.

Na legálnu imigráciu nemáme pripravené hotové riešenia, ktoré by sme vytiahli zo šuplíka. Prax z vyspelých krajín nasvedčuje, že imigrácia je čoraz viac vnímaná ako súťaž o ľudský kapitál v starnúcom svete. Mnoho štátov preto uplatňuje bodový systém, ktorý reflektuje vek, vzdelanie a kvalifikáciu migrantov. Aj taký raj prisťahovalcov ako Austrália starostlivo plánuje kvóty pre imigrantov z hľadiska ich počtov a kvalifikačnej štruktúry. Možno nebude treba vymýšľať teplú vodu a prijať podobné riešenia. Imigračné procedúry by mali reflektovať vek, vzdelanie, plus potenciál migranta integrovať sa do slovenskej spoločnosti. Aby sa nemusela jedna aj druhá strana trápiť viac, ako je potrebné.

Potrebujeme tri veci: (a) bez ideologických okuliarov posúdiť potreby a možnosti legálnej imigrácie pri riešení nášho demografického problému, (b) preskúmať čo funguje inde, a (c) odhadnúť, čo z toho sa dá preniesť ku nám a čo nie.