Nobelova cena za ekonomické vedy
Laureát Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1999 Robert A. Mundell (za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu optimálnych menových oblastí)
Jeho práca o monetárnej dynamike a optimálnych menových oblastiach inšpirovala aj ďalšie generácie výskumníkov.
Laureát Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1998 Amartya Sen (za jeho prínos k ekonómii blahobytu)
Amartya Sen prispel k výskumu základných problémov ekonómie blahobytu niekoľkými kľúčovými príspevkami. V nich sa venuje témam od axiomatickej teórie sociálnej voľby cez definovanie miery blahobytu a chudoby až po empirické štúdie pojednávajúce o hladomor
Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1997 Robert C. Merton, Myron S. Scholes (za novú metódu, ktorá determinuje hodnotu derivátov)
Robert C. Merton a Myron S. Scholes v ďalšej spolupráci s Fischerom Blackom rozvinuli priekopnícky vzorec na hodnotenie možností na akciovom trhu.
Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1996 James A. Mirrlees, William Vickrey (za významný prínos v ekonomickej teórii motívov v podmienkach asymetrických informácií)
Jedna z najvýznamnejších a stále sa vyvíjajúcich oblastí ekonomického výskumu v poslednom období dala vzniknúť situáciám, kde subjekty rozhodovania disponujú odlišnými informáciami.
Laureát Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1995 Robert E. Lucas, Jr. (za rozvinutie a aplikáciu hypotézy racionálnych očakávaní, čím transformoval makroekonomickú analýzu a prehĺbil poznanie o hospodárskej politike)
Robert Lucas patrí medzi ekonómov, ktorí mali najvýraznejší vplyv na makroekonomický výskum od roku 1970.
Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1994 John C. Harsanyi, John F. Nash, Reinhard Selten (za priekopnícku analýzu rovnováh v teórii nekooperatívnych hier)
Teória hier vyvstala zo štúdia hier, akými sú šach alebo poker. Každý vie, že v týchto hrách je nutné myslieť dopredu – plánovať stratégiu založenú na očakávaných ťahoch protihráčov.
Laureáti Nobelovej ceny za ekonomické vedy 1993 Robert W. Fogel, Douglas C. North (za nový prístup vo výskume ekonomických dejín aplikovaním ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetliť hospodárske a inštitucionálne zmeny)
Moderní ekonomickí historici prispeli k rozvoju ekonomických vied prinajmenšom v dvoch smeroch: skombinovaním teórie a kvantitatívnych metód a konštruovaním a rekonštruovaním databáz resp. tvorením nových.